Hľadanie nezávislej podpory

Rokovanie o návrhu štátneho rozpočtu má v tomto roku osobitný ráz. Je zbytočné zakrývať si oči pred tým, že aj v minulosti sa v rámci "celospoločenských záujmov" presadzovali tiež záujmy jednotlivých poslancov a hlavne regiónov, z ktorých pochádzali. Jediné nóvum je to, že kým doteraz sa o tom mlčalo, teraz sa to premieľa na verejnosti. Na rozdiel od koaličných poslancov, ktorí si to vybavia potichu na straníckych sekretariátoch, nezávislí poslanci nemajú inú možnosť, ako upozorniť voličov, že nezabudli na svoje korene. Strecha na chátrajúcej škole, dlážka v nemocnici, dokončená športová hala alebo konečne vyasfaltovaná cesta sú argumentom v prospech kandidáta v komunálnych voľbách, v najhoršom prípade pomníkom jeho politickej slávy.
Do celej diskusie vnáša ďalší rozmer požiadavka KDH, aby premiér získal podporu 28 hlasov, toľkých, ako mal na začiatku volebného obdobia, a to bez hlasov nezávislých. Ale kde vziať a nekradnúť? Možno uvažovať o tom, či je morálne uchádzať sa o podporu poslancov, ktorí sa do NR SR dostali v rámci opozície, opustili jednu stranu (prípadne dve) a teraz ponúkajú pomocnú ruku. Otázne však je, či existuje alternatívny spôsob, ako zaistiť priechodnosť rozpočtu. Alebo inak -- aká je istota, že rozpočet podporia nezávislí poslanci, ktorí vytvorili Slobodné fórum, navyše nezištne (aby to bolo morálne)? Po skúsenostiach z minulého roka možno povedať, že nulová. Vtedy ešte ako členovia SDKÚ napriek dohodám podporili opozičné návrhy, ktoré (aj keď nepatrne) zvýšili deficit. Teraz majú vlastnú stranu, čo znamená slabšiu "väzbu" s vládnym programom.
Požiadavka KDH je zjavne nesplniteľná, o čom predstavitelia tejto strany dobre vedia. Azda by bolo namieste začať zvažovať, prečo teda vnášajú do hry tému, ktorá hrozí ďalším kolom neriešiteľných sporov v koalícii, či dokonca neschválením štátneho rozpočtu so všetkými následkami. Možno tým KDH nepriamo vyvíja nátlak na premiéra vo veci ratifikácie euroústavy. Druhá je jednoduchšia: sme na prahu roku 2005 a zvolebnieva sa.