Ruský parlament by mohol do konca roka ratifikovať Kjótsky protokol a rozhodnúť tak o jednom z najväčších svetových ekologických projektov. Minulý týždeň dohodu o redukcii emisií sklenníkových plynov schválila vláda a prezident Vladimir Putin ju včera postúpil do parlamentu."Štátna duma sa bude otázkou zaoberať v októbri," informoval jej predseda Boris Gryzlov. Stanovisko by mala zaujať do troch mesiacov.
Po tom ako dokument odmietli ratifikovať Spojené štáty a Čína je osud dohody v rukách Moskvy. Do platnosti môže totiž vstúpiť len vtedy, ak ho ratifikuje minimálne 55 vyspelých krajín, ktoré sa podieľajú najmenej na 55 percentách svetových emisií.
Rozhodnutie Ruska prišlo po sedemročnom váhaní a diskusia, ktorá sa opätovne rozhorela, sľubuje byť búrlivá. Zástancovia Kjóta tvrdia, že dohoda, ktorá zaväzuje krajiny obmedziť do roku 2012 emisie o 5,2 percenta v porovnaní s rokom 1990, bude pre Rusko výhodná a na obchode s emisnými kvótami zarobí miliardy dolárov. Pred pár rokmi to napokon tak aj vyzeralo: domáca ekonomika sa nachádzala v takom chaotickom stave, že by krajina nemala problémy s dodržaním noriem. V súčasnosti sa však zdá, že je ľahšie vymenovať tých, ktorí stoja na opačnej strane barikády -- na čele s prezidentovým ekonomickým poradcom Andrejom Illarionovom, ktorý nazýva dohodu "globálnym Osvienčimom" a "paktom smrti". Podľa jeho výpočtov by Rusko už v roku 2010 muselo nakupovať kvóty, len aby si dokázalo udržať šesťpercentný hospodársky rast.
Jednoznačne vraj nevyznela ani diskusia na zasadaní vlády. Zdá sa, že skôr, ako odporučila Dume ratifikáciu Kjóta, sa zhodla na tom, že Rusko protokol nepotrebuje a dokonca je možné, že bude aj prekážkou v rozvoji krajiny.
Podobný postoj zaujali aj médiá. Zhodli sa síce na tom, že je "pekné" mať znovu rozhodujúce slovo, upozorňujú však na negatívne dosahy. Denník Trud tvrdí, že Rusko bude musieť financovať fond na pomoc rozvojovým krajinám, ktoré budú adaptovať svoj priemysel v súlade s požiadavkami Kjóta. "Špeciálne technológie šetriace energiu sú tiež veľký biznis," komentuje výhody, ktoré z ratifikácie protokolu plynú pre európske krajiny, denník Rossijskaja gazeta. Analytička Anna Kaširovová, ktorá vedie výskumnú skupinu Rusko a Kjótsky protokol, zasa konštatovala, že pozornosť treba venovať aj mechanizmu monitorovania emisií. Doteraz sa totiž operuje s údajmi ruského štatistického úradu Goskomstat, ktoré sa však nemusia potvrdiť pri zahraničnej kontrole. "Všetky krajiny budú mať záujem zarobiť čo najviac peňazí na predaji kvót. Európska únia však bude v prvom rade kupovať kvóty od krajín východnej Európy a až potom od Ruska," vyhlásila. Ekonomický týždenník Promyšlennyje novosti zachádza ešte ďalej a hovorí o "medzinárodnom masochizme". "Kjótsky protokol sme posunuli do Dumy na ratifikáciu, ale možnosť ďalšieho spresnenia detailov ostáva a diskusia nebude ľahká," zhrnul udalosti posledných dní na návšteve Holandska aj Fradkov.
Prečo sa však Rusko odhodlalo pristúpiť na dohodu? A hlavne čo za to? Jedni tvrdia, že si Putin potreboval zlepšiť imidž po kontroverzných politických reformách, druhá -- pravdepodobnejšia -- verzia znie: Moskva potrebuje podporu Európskej únie pri rokovaniach o vstupe do Svetovej obchodnej organizácie. "Netransparentnosť rozhodovacích procesov je v Rusku momentálne taká veľká, že za podpisom Kjótskeho protokolu by mohol byť aj sľub Greenpeace darovať moskovskej zoologickej záhrade mláďatá gorily," konštatoval na margo dohadov internetový denník Lenta.ru. Isté je len to, že veľkolepý ekologický projekt sa stal rukojemníkom politiky. A niektorí ruskí komentátori dokonca tvrdia: Moskva môže nakoniec aj konštatovať, že napriek vládnemu odporúčaniu Duma (v ktorej má väčšinu prokremeľské Jednotné Rusko) protokol bohužiaľ neschválila