Tureckému veľvyslancovi v Aténach včera grécka vláda odovzdala ďalšiu protestnú nótu, keď od tej predchádzajúcej neuplynul ani týždeň. "Tieto prípady nám robia starosti, nemôžeme pred nimi zatvárať oči," uviedol hovorca gréckeho ministerstva zahraničných vecí Jorgos Koumoutsakos. Nevylučuje dokonca, že Grécko by v decembri mohlo zablokovať rozhodnutie o začatí predvstupových rozhovorov s Tureckom: "Máme k dispozícii všetky diplomatické prostriedky - a primerane ich použijeme, ak to budeme považovať za potrebné."
V posledných piatich rokoch došlo medzi oboma rivalmi k značnému uvoľneniu vzťahov, a to až do tej miery, že grécka vláda bola ešte donedávna jedným z najhorlivejších zástancov tureckého členstva v EÚ. O to väčšie je sklamanie Grékov z terajšieho konfrontačného kurzu Ankary. Len v jeden-jediný deň - v pondelok tohto týždňa - grécke ministerstvo obrany hlásilo sedemnásťnásobné porušenie vzdušného priestoru krajiny. Tu fotografujú turecké lietadlá raketové silá na Kréte, inde zase v hĺbkovom lete prelietavajú nad gréckymi ostrovmi. Viackrát denne dochádza k prenasledovaniu votrelcov či k simulovaným súbojom tureckých a gréckych stíhačiek - čo je veľmi riskantný manéver, ak uvážime, že stroje lietajú väčšinou s plnou výzbrojou.
Jablkom sváru sa opätovne stali aj pusté, skalnaté ostrovy Imia. Dlhé obdobie patrili Grécku, ale v 90. rokoch si nárok na ne náhle začali robiť Turci. Tureckí armádni potápači vtedy obsadili jeden z ostrovčekov a flotily oboch štátov x už-už zážitky proti sebe. Len vďaka nočnej telefonickej intervencii vtedajšieho amerického prezidenta Billa Clintona nedošlo k najhoršiemu. Atény a Ankara uzavreli dohodu, na základe ktorej oba štáty stiahli svoje jednotky zo sporného územia. Túto dohodu až doteraz aj dodržiavali. Teraz však neprejde deň, aby turecké hliadkové člny demonštratívne nepreplávali okolo.
Turecké ministerstvo zahraničných vecí sa uvedené prípady snaží bagatelizovať - ide vraj o normálny výcvik a o "rutinné manévre". "Dobrým vzťahom so susedom Turecko prikladá veľký význam," uvádza sa vo vyhlásení tureckej diplomacie. Prečo však potom Turecko práve teraz, len niekoľko týždňov pred rozhodovaním európskych štátov, ohrozuje svoje postavenie? Diplomati sa domnievajú, že za týmito provokačnými manévrami sa skrývajú "jastrabi" v tureckom generálnom štábe, ktorí by chceli podmínovať snahy Ankary stať sa raz plnoprávnym členom európskeho integračného spoločenstva. Také niečo by totiž definitívne zlikvidovalo vplyv vojakov na politický vývoj a dianie v krajine.
Grécka vláda zatiaľ trvá na "strategickom" rozhodnutí podporiť tureckú kandidatúru. Dúfa však, že Turci vlastným prístupom nedajú príčinu na prehodnotenie tohto rozhodnutia. Tak to aspoň povedal tlačový tajomník vlády Evangelos Antonaros. Ale právo reagovať zodpovedajúcim spôsobom si vyhradzuje aj cyperský (grécky) prezident Tassos Papadopoulos. Pravda, on hovorí o prípade, keby "Turecko neplnilo svoje záväzky voči Cypru". (hn/gaf)