Kúpa akcií spoločnosti má práve tak, ako mnoho ďalších transakcií veľa spoločného s dôverou. Keďže bežný akcionár nemusí poznať ľudí, ktorí riadia spoločnosť, jej akcie kupuje vo viere, že firma je na tom finančne dobre. Aby sa potenciálni akcionári upokojili, že im nič nehrozí, hospodárenie firiem podlieha prísnemu hodnoteniu zo strany audítorov.
Dramatický krach jednej z najväčších amerických spoločností Enron však vyvolal oprávnené pochybnosti o správnosti takéhoto hodnotenia a ešte donedávna dobré meno veľkých audítorov výrazne utrpelo. Najviac si meno poškodila audítorská spoločnosť Arthur Andersen, ktorá kontrolovala pochybné finančné výsledky Enronu. Krach firmy odštartoval sériu vyšetrovaní, len na území USA viac ako desať. Iba pár mesiacov po tom, ako Andersen podpísal poslednú výročnú správu Enronu tak, ako to vždy robieval, audítor priznal, že účty energetickej firmy za rok 2000, ako aj za tri predchádzajúce roky, boli viac, či menej fiktívne, čo nakoniec vyvrcholilo 2. decembra pádom Enronu. V tom lepšom prípade pre Arthur Andersen časť kritikov poukazovala na nekompetentnosť audítora. V horšom prípade na zámerné prehliadanie pochybných účtovných praktík len preto, aby audítor neprišiel o lukratívneho zákazníka v oblasti poradenstva. Všetky audítorské firmy sa v dôsledku škandálu dostali do nepríjemného postavenia, keď ich činnosti prestávali trhy veriť. Čo však z Arthur Andersen robí priam ideálny terč pre vyšetrovateľov, je fakt, že tieto prešľapy audítora nie sú prvé. Zatiaľ čo aj ostatné audítorské firmy z tzv. Veľkej päťky sa v minulých rokoch dostali do nepríjemného svetla, zdá sa, že Arthur Andersen v tomto smere vysoko viedol.
Prešľapy silných
V roku 2000 dostal audítor pokutu 7 mil. USD za "neprofesionálnu činnosť", čo bol prvý úspešný krok americkej Komisie pre burzy a cenné papiere proti audítorovi za viac ako 20 rokov. Pokutu dostal Andersen za audit spoločnosti Waste Management, zaoberajúcej sa spracovaním odpadu, ktorej v polovici 90. rokov výrazne pridal na príjmoch. Ešte pred pokutou za túto firmu Arthur Andersen zaplatil 110 mil. USD za nesprávny audit v americkej spoločnosti Sunbeam.
Neslávne výsledky činnosti Arthur Andersen však podľa niektorých zamestnancov môžu byť skôr súhrou viacerých nepríjemných náhod ako celkove zlou audítorskou činnosťou. "Médiá vypichli niektoré malé prípady, ale úspešné audity nikto verejne nehodnotí," posťažoval sa jeden zo zamestnancov.
Je pravda, že v poslednom čase aj s väčším audítorom PricewaterhouseCoopers (PwC) "zamávali" problémy s klientom, keď v Írsku vypukol škandál so spreneverou peňazí v Allied Irish Bank (AIB). PwC bol audítorom AIB, ale počas auditu neprišiel na podvodné devízové operácie. AIB však tento raz PwC z problémov neviní. Také šťastie však nemali niekdajší audítori neslávne známej banky Barings, ktorá skrachovala v roku 1995 vďaka podvodom makléra Nicka Leesona v singapurskej pobočke. Audítormi vtedy boli Coopers & Lybrant (dnes súčasťou PwC) a Deloitte & Touche. V decembri 2001 Najvyšší súd v Británii rozhodol, že Coopers & Lybrant zaplatí 65 mil. libier KPMG, zastupujúcej veriteľov s celkovými pohľadávkami voči Barings vo výške 200 mil. libier. Ako Coopers, tak Deloitte & Touche, ktorá bola audítorom singapurskej pobočky Barings, odmietajú neprofesionálny audit a za to, že sa na podvody N. Leesona neprišlo skôr, je podľa nich zodpovedné vedenie banky.
Radikálne zmeny
Problémom Arthur Andersen, ktorá je najmenšia z piatich audítorov (ďalšie sú práve spomínané PwC, Deloitte & Touche, KPMG a Ernst & Young), je aj fakt, že ako menší hráč na trhu si nemôže príliš vyberať klientov. Odkedy oddelil lukratívnu poradenskú činnosť Andersen Consulting (dnes známa ako Accenture), je Andersen nútený vyťažiť maximum z každého príjmu, ktorý od klientov získa. Nástup série vyšetrovaní však firmu môže dostať do vážnych problémov. Pred časom sa objavili diskusie (neskôr odmietnuté), že Andersen by mohol byť prinútený sfúzovať s niektorým z väčších rivalov. To by Veľkú päťku, ktorá ešte nedávno bola známa ako "Veľká osmička" zmenilo na Veľkú štvorku, čo by však už vyvolalo nemalé znepokojenie v protimonopolných orgánoch. Zmeny v sektore sa nakoniec oproti pôvodným odhadom analytikov bezprostredne po páde Enronu ukázali byť najtvrdšie, s akými analytici vôbec počítali. Všetkých päť audítorských firiem pristúpilo k oddeleniu poradenskej činnosti od činnosti audítorskej a nie je vylúčené, že oddelia aj vedľajšie služby, napr. v oblasti činnosti ľudských zdrojov.
Tvrdý postoj zaujali voči spájaniu poradenskej a audítorskej činnosti aj americkí senátori. Zdroj z tábora Republikánov vo Finančnom výbore amerického Senátu uviedol, že návrh nového zákona zahrňuje možnosť sankcií v prípade "nového problému" nielen pre audítorov, ale aj pre firmy, ktoré si ich na audit najmú. Súčasťou návrhu zákona bude aj povinnosť rýchlejšieho zverejňovania informácií o finančnej pozícii firiem, ako aj o zistenom zneužívaní informácií v obchodnom styku. Nakoniec, plánuje sa vytvorenie určitých obmedzení pre audítorov, ktorí budú firme zároveň poskytovať aj neaudítorské služby.
StoryEditor