Február a marec nás potešili teplými dňami. Avizovali, že jar je už na dosah. Pranostiky, ktoré zrkadlia skúsenosti našich predkov z pozorovania prírody, však hovoria, že "ak sa cez február zima nevysilí, tak Veľká noc bude v zimnej chvíli". Pár studených dní navyše prírode pomôže, človek ich ešte vydrží, pretože vie, že po falošnom februárovom slnku nás zohreje teplejšie marcové a hrejivejšie aprílové. Bez slnka niet života. Roztápa ľady -- skutočné i tie v našich dušiach. Prebúdza prírodu, otvára srdcia. Chceme byť prístupnejší k sebe navzájom.
Čas čakania a prípravy na najväčší kresťanský sviatok -- Veľkú noc -- sa napĺňa. Fialovú farbu v kostoloch nahrádza biela. Magických štyridsať pôstnych dní, ktoré plynú od popolcovej stredy, sa spája s Ježišom Kristom, ktorý sa pred verejným vystúpením štyridsať dní postil na púšti. Pôstna príprava vrcholí veľkým kresťanským týždňom. Začína sa Kvetnou nedeľou, pokračuje Zeleným štvrtkom, Veľkým piatkom a Bielou sobotou a vyvrcholí oslavou zmŕtvychvstania na Veľkonočnú nedeľu. Na Kvetnú nedeľu vstúpil Ježiš do Jeruzalema. Na Zelený sviatok slávil poslednú večeru so svojimi učeníkmi. Podľa tradície sa v tento deň uväzujú zvony. Veľký piatok -- deň ukrižovania Krista, je dňom prísneho pôstu. Nikde na svete sa v tento deň neslúži svätá omša. Na Bielu sobotu sa zapaľuje veľkonočná svieca -- paškál ako symbol vzkriesenia. V domácnostiach sa pripravujú sviatočné jedlá. Posledný deň pred Veľkou nocou mohli naši predkovia pracovať len dopoludnia. Popoludnie sa už nieslo v znamení slávnostného očakávania.
Veľká noc nám pripomína utrpenie, smrť a zmŕtvychvstanie Krista, ktorý ním mal vykúpiť ľudí a zabezpečiť im večný život. "Pamätaj, že si prach a na prach sa obrátiš," prihovára sa kňaz veriacim, keď im na čelá dáva znak kríža popolom z bahniatok. Popol je symbolom pokánia, pôst je cestou k prehodnoteniu životnej cesty. Veľká noc nám dáva novú nádej, že život sa nekončí, ale pokračuje. Po pokání, ktoré znamená naše osobné obrátenie a zmenu myslenia, prichádza chuť zmeniť aj činy -- tie nedobré v našom živote. Začať nanovo a za čistým stolom.
Tak ako je Kristus základom kresťanskej viery, veľkonočné zvyky, oblievačka a šibačka sú oslavou života. Kresťanské tradície sa prelínajú s oslavou príchodu jari a nového života. Prvé jarné kvety v príbytkoch, na stoloch veľkonočné vajíčka ako zárodok života, ale aj vyjadrenia súdržnosti v rodine. Rodina si má varené vajíčko rozdeliť a ak niektorý člen rodiny bude potrebovať pomoc, druhý mu pomôže. Voda a šibanie korbáčom má zase priniesť zdravie, krásu a radosť. Nech teda veľkonočná radosť z nás rýchlo nevyprchá.
StoryEditor