Národná banka Slovenska včera zareagovala na nepriaznivý vývoj slovenskej meny intervenciou. NBS pritom naposledy intervenovala v januári minulého roka vo veľmi obmedzenom rozsahu. Zásah centrálnej banky sa včera uskutočnil pri kurze 44,830 SKK/1 EUR, pričom niektoré banky pred intervenciou kótovali korunu oproti euru až na úrovni 45,5 koruny za euro.
Pri tejto cene sa však obchody neuskutočnili. Po intervencii centrálnej banky koruna zosilnela o 40 halierov na 44,40 SKK/1 EUR. "Súčasná úroveň kurzu koruny centrálnej banke vyhovuje. Či je správna, ukáže makroekonomický vývoj krajiny v nasledujúcich troch mesiacoch," uviedol pre HN Peter Ševčovic, vrchný riaditeľ Menového úseku NBS. Problém trhu je v tom, že je málo likvidný a aj malí hráči na trhu môžu výrazne ovplyvniť kurz meny. Vzhľadom na devízové rezervy NBS bol objem intervencie zanedbateľný. Podľa dílera VÚB Ladislava Benedeka mohol dosiahnuť približne 20 až 30 mil. eur.
Ak dôjde k celkovému zlepšeniu ekonomiky vrátane zlepšenia zahraničného obchodu, centrálna banka sa nebráni posilňovaniu koruny aj na 40 SKK/1 EUR. Je však dôležité, aby za výmenným kurzom stál ekonomický základ. Už zajtra možno očakávať výsledky HDP a podľa odhadu NBS bude rast ekonomiky pozitívny. Dobré výsledky by mohli mať vplyv na ďalšie posilnenie slovenskej meny. "S vývojom kurzu v prvých štyroch mesiacoch sme boli veľmi nespokojní. Saldo zahraničného obchodu za minulý rok prevýšilo 100 mld. Sk a koruna sa posilňovala. Začala sa vytvárať akási bublina. Akákoľvek bublina je škodlivá tak na strane zhodnotenia, ako aj na strane znehodnotenia meny," uviedol Ševčovic. Centrálna banka nemá záujem o to, aby sa slovenská koruna výrazne zoslabovala. Chce, aby kurz zodpovedal ekonomike a nebol pre ňu škodlivý. "Zámerom NBS je mať relatívne stabilný vývoj kurzu koruny," spresnil vrchný riaditeľ. Podľa minulotýždňového vyjadrenia guvernéra NBS v poslednom období nedošlo k odlišnému vývoju slovenskej koruny od vývoja fundamentov ekonomiky, a preto nebol dôvod, aby centrálna banka intervenovala. Na prehlbovanie vonkajšej ekonomickej nerovnováhy banková rada reagovala už koncom apríla zvýšením kľúčových úrokových sadzieb o pol percenta. K tomuto kroku pristúpila predovšetkým v dôsledku rastu deficitu zahraničného obchodu, zvyšovania vnútornej nerovnováhy a v neposlednom rade neprijatia dostatočných opatrení na elimináciu rizík spojených s negatívnym vývojom v ekonomike. Inými slovami povedané, centrálna banka sa obávala vysokého dvojitého deficitu a snažila sa vysokými úrokovými sadzbami znížiť domáci dopyt, čím by sa mal potlačiť aj záujem o importované tovary.
Od 16. apríla, keď koruna zatvárala oproti svojej referenčnej mene na 41,512 SKK/1EUR, do včerajšej intervencie NBS sa slovenská mena znehodnotila o viac než 8 %.
|
