Stredoeurópsky inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) zverejnil výsledky projektu Hodnotenie ekonomických a sociálnych opatrení v regiónoch SR (HESO-Regióny), ktorý je modifikáciou projektu HESO hodnotiaci opatrenia na národnej úrovni. Prvým hodnoteným obdobím HSEO-Regióny je tretí štvrťrok 2002. V rámci projektu HESO-Regióny sa štvrťročne budú vyjadrovať nezávislí ekonomickí analytici, podnikatelia, primátori a starostovia, zástupcovia akademickej obce, stavovských a mimovládnych organizácií k navrhovaným a realizovaným opatreniam zákonodarnej a výkonnej moci, ako aj k rozhodnutiam verejných inštitúcií.
Podnikateľský inkubátor v Banskej Bystrici
V septembri 2002 otvorili na banskobystrickom sídlisku Sásová podnikateľský inkubátor. Budovu podnikateľského centra zrekonštruovali počas šiestich mesiacov s finančnou podporou EÚ vo výške takmer 24 mil. Sk. Do inkubátora vložilo mesto nedokončenú budovu a spoločnosť BIC financovala z fondu Phare stavebné práce a vybavenie centra, v ktorom môže pracovať 12 až 15 firiem. Záujem podnikateľov kapacitu inkubátora štvornásobne prevyšuje. Jedna z prvých firiem, ktorej inkubátor poskytuje "starostlivosť", vyrába kotúčové diamanty. Tie sa dosiaľ na Slovensko len dovážali.
Podpora kultúry podnikania si zasluhuje veľkú pozornosť na Slovensku. Cení sa aj spolupráca podnikateľov s mestom a využitie fondov EÚ. Takáto podpora podnikania by mohla byť ešte prospešnejšia v regiónoch s vyššou nezamestnanosťou, respektíve v oblastiach s nízkou mierou vzniku nových podnikov. Dôležitá bude kontrola a transparentnosť udeľovania miest v inkubátore. Kritériom by mala byť trhová úspešnosť firemného plánu, nie skutočnosť, či sa niečo podobné dováža alebo nie.
Chránené bývanie pre postihnutých ľudí
Vo viacpodlažnom dome v centre Žiliny vzniká od júla 2002 na návrh Nadácie Krajina harmónie samostatné bývanie pre šiestich postihnutých ľudí, kde každý bude mať svoju izbu a spoločne budú užívať ďalšie priestory. V budúcnosti by tu mala sídliť aj Agentúra podporných služieb pre postihnutých. Náklady na kúpu a rekonštrukciu domu zatiaľ tvorili 1,5 mil. Sk, nadácia sa snaží aj o podporu od samosprávy. Snaha umožniť postihnutým šancu na samostatný život a ich integrácia do spoločnosti je nasledovaniahodným krokom, hoci stojí za to zvážiť ich úplné začlenenie bez segregovaného bývania. Príkladné je aj získanie prostriedkov cez nadáciu a snaha o ich doplnenie zo samosprávnych fondov, čo je oveľa lepší postoj ako priama žiadosť o pomoc bez akejkoľvek vlastnej iniciatívy. Pri rozhodovaní o pomoci by mesto malo zvážiť jej efektívnosť voči alternatívnym projektom solidarity. Výhodou podpory by mohla byť menšia finančná náročnosť špeciálnych samosprávnych zariadení pre postihnutých.
Zberný dvor s pojazdným ekoskladom
Vďaka dohode Mestského úradu mesta Zvolen a firmy spravujúcej komunálny odpad Marius Petersen z augusta 2002 plánujú vo Zvolene otvoriť tzv. zberný dvor v priestoroch firmy, kam môžu občania odniesť okrem bežných odpadov aj železný šrot, pneumatiky alebo oleje. Zároveň bude raz štvrťročne občanom k dispozícii aj mobilný ekosklad, navštevujúci obytné štvrte vo vopred určených dňoch. Ten je určený na zber olovených akumulátorov, žiariviek, starých liekov či obalov od farieb. Tieto služby sú určené fyzickým, nie právnickým osobám a sú pokryté poplatkami za odpad. Prínosom opatrenia má byť zníženie počtu čiernych skládok.
Humanitárna pomoc pre deti postihnuté povodňami z ČR
Na základe návrhu svojho odboru školstva Košický samosprávny kraj zabezpečil v septembri 2002 45 deťom so sprievodom zo základnej školy v Prahe desaťdňový rekreačný pobyt vo vlastných zariadeniach ako reakciu na výzvu českého ministerstva školstva o pomoc. Dopravu vlakom poskytli bezplatne Železnice SR, stravu hradili košické súkromné potravinárske spoločnosti. Veľmi pekné gesto a príklad pre iné samosprávy. Cenné je aj to, že išlo o solidaritu k ľuďom mimo Slovenska. Zapojenie súkromných a štátnych firiem do pomoci je taktiež mimoriadne cenné.
Odstránenie kontaminácie vôd
Greenpeace spolu s ďalšími ekologickými organizáciami poukázali v júli 2002 na mimoriadne vysokú kontamináciu vôd v odpadovom kanáli, Laborci a Zemplínskej šírave mimoriadne nebezpečnými PCB látkami, čo môže mať za následok ohrozenie zdravia obyvateľstva. Vedeniu Chemka ako pôvodcovi kontaminácie a štátu navrhujú definitívnu elimináciu PCB látok uskladnených v Chemku tzv. alternatívnou deštrukciou. Náklady sa odhadujú na 200 mil. Sk.
Zlepšenie životného prostredia by bolo prínosom nielen pre bezprostredný život ľudí, ale aj pre podnikateľov v oblasti turistiky na Zemplíne. V princípe by znečistenie mal hradiť jeho pôvodca, preto je dôležitá analýza zodpovednosti za súčasný stav, posúdenie vplyvov na zdravie a možnosti najefektívnejšieho odstránenia znečistenia.
Spoločný obecný úrad
Rozhodnutie vytvoriť Spoločný obecný úrad z augusta 2002 by malo priniesť zjednodušenie a skvalitnenie výkonu kompetencií samosprávami v zmysle preneseného výkonu štátnej správy od 1. 1. 2003. Dôvodom je fakt, že samosprávy v meste Turzovka a ôsmich obciach regiónu horných Kysúc (Staškov, Podvysoká, Olešná, Korňa, Klokočov, Makov, Vysoká nad Kysucou, Dlhá nad Kysucou) nedokážu efektívne zabezpečiť výkon delimitovaných kompetencií, pretože tieto sú síce prenesené v celej zodpovednosti, ale len zlomkami úväzkov bývalých pracovníkov štátnej správy. Autorom je primátor mesta Turzovka Miroslav Rejda.
Spolupráca obcí s cieľom znížiť celkové náklady, no zároveň zabezpečiť kvalitný výkon kompetencií je veľmi vítaným krokom. Zlučovanie by malo priniesť väčšiu špecializáciu pracovníkov na určité činnosti, čo prospeje ich kvalite. Dobrým krokom pre prijatie spoločného úradu by bol súhlas občanov v miestnom referende.
Etický kódex v Kremnici
Mestské zastupiteľstvo Kremnice prijalo 15. 7. 2002 etické kódexy voleného predstaviteľa samosprávy, ako aj zamestnanca mesta na základe skúseností kongresu miestnych a regionálnych samospráv Rady Európy v rámci boja proti korupcii a klientelizmu. Zastupiteľstvo už predtým usporiadalo v meste anketu, z ktorej vyplynulo, že viac ako polovica opýtaných považuje korupciu za závažný problém rozvoja mesta. Kódex voleného predstaviteľa napríklad zaväzuje primátora registrovať všetky dary a finančné prostriedky v osobitnom registri a používať ich ako verejné zdroje. Majetok mesta nesmie používať zvolený predstaviteľ na vlastnú volebnú kampaň. Podobne zamestnanci mesta sa majú vyhýbať straníckej či verejnej angažovanosti, ktorá narúša dôveru v ich nestranný výkon povinností. Kódexy upravujú aj vzťahy k médiám, konflikt záujmov či prijímanie darov. Nachádzajú sa aj na internetovej stránke mesta http://www.kremnica.sk/dokumenty/ine_dokumenty.htm.
Veľmi dobrá iniciatíva sa môže stať základom budovania dôvery občanov a podnikov k samospráve a mohla by byť príkladom pre iné mestá a obce či VÚC. Otáznou je vymáhateľnosť takéhoto kódexu a kontrola činnosti samosprávy. Pomôcť by mohlo vytvorenie hodnotiacej komisie s právom udelenia sankcií i zverejňovania porušení kódexu.
Metodická pomôcka -- kompetencie v školstve
Primátor Nových Zámkov Ondrej Csanda vypracoval v júli 2002 metodickú pomôcku, ktorá pomáha pri orientovaní sa v legislatíve po prechode kompetencií pracovníkom školstva v okrese Nové Zámky. Pomôcka bola vydaná vo forme CD a je prístupná aj na internete (http://www.novezamky.sk/Samos/primator/komp_skolstvo/uvod.htm). Grant 12 000 Sk na opatrenie poskytol Kanadský urbanistický inštitút.
Výborný nápad zvyšujúci informovanosť a transparentnosť v dôležitej oblasti vzdelávania pri prechode viacerých kompetencií školstva na samosprávu, navyše financovaný získaným grantom. Kritika smeruje na ministerstvo školstva a štátnu správu, ktorých nečinnosť musí samospráva nahrádzať.
Priemyselný park Poprad -- Matejovce
Zriadenie priemyselného parku je plánované na tzv. plochách širšieho záberu spoločností Tatramat a Whirlpool v mestskej časti Poprad -- Matejovce. Whirlpool mieni v najbližších piatich rokoch zvýšiť výrobu práčok zo súčasného ročného objemu milión kusov na dva milióny kusov ročne. V súvislosti s tým je nutné rozšíriť výrobné kapacity spoločnosti, ale i výrobné kapacity firmy Tatramat, ktorých výrobné programy spolu výraznejšie kooperujú. V rámci zámeru rozširovania bolo navrhnuté prizvať k nemu aj iné firmy a vypracovať ucelený projekt priemyselného parku. V súlade s ním môžu hlavní investori žiadať o štátnu pomoc v rámci zákona č. 193/2001 Z. z. o podpore štátu na infraštruktúru priemyselného parku.
Vytvorenie priemyselného parku ako nástroja boja proti nezamestnanosti na východe Slovenska je dobrým krokom, cení sa aj súhra viacerých organizácií pri vytváraní parku. Otázna je však nutnosť štátnej pomoci, keďže ide o silnú nadnárodnú spoločnosť. Podobne je nutné nezanedbať dosahy na životné prostredie, ako aj vzťahy s miestnymi podnikateľmi.
Transformácia sociálnych služieb VÚC Košice
Zastupiteľstvo KSK odsúhlasilo 3. septembra 2002 ako prvé VÚC na Slovensku koncepčný zámer zmeny financovania zariadení sociálnych služieb na viaczdrojový a ich postupný prevod na neziskové/súkromné organizácie. Zámerom je zlepšiť kvalitu sociálnych služieb prilákaním neštátnych zdrojov. Prvými dvoma zariadeniami, s ktorých transformáciou už zastupiteľstvo vyslovilo súhlas, sú domovy sociálnych služieb v Košiciach -- Barci a v Jasove a Kráľovciach. Zároveň zastupiteľstvo schválilo kritériá na financovanie 90 -- 100 % nákladov zariadení sociálnych služieb.
Pozitívnym krokom je snaha získať neštátne a nesamosprávne zdroje na fungovanie sociálnych zariadení, zainteresovanie samotných klientov a mimovládnych organizácií na službách, ako aj zavedenie transparentných kritérií na získanie dotácií od VÚC. Kľúčové je zavedenie motivácie v súboji o klientov i samosprávne dotácie. Ide však len o prvý, hoci nevyhnutný krok, ktorý nemusí priniesť výrazné zmeny v blízkej budúcnosti. Nemal by ani znamenať úplné zbavenie sa zodpovednosti samosprávy za poskytovanie sociálnych služieb.
Rómske hliadky v Moldave nad Bodvou
V rámci boja proti kriminalite Mestské zastupiteľstvo Moldavy nad Bodvou schválilo 15. augusta finančný príspevok vo výške 15 500 Sk na projekt My to zvládneme občianskeho združenia Amare Roma, predbežne schválený na tri mesiace. Zriadená päťčlenná rómska občianska hliadka má za úlohu sledovať vytváranie čiernych skládok, výrub lesov a všeobecne udržiavať poriadok v meste. Príspevok bol určený na ošatenie hliadky, jej mzdy sú pokrývané v rámci verejnoprospešných prác. Podobné hliadky vznikli aj v susedných obciach Drienovec, Turňa nad Bodvou, Jasov a Čečejovce.
Veľmi dobrým, hoci malým krokom je zaangažovanie samotných Rómov do boja proti kriminalite, nezamestnanosti a znečisťovaniu životného prostredia. Otázny je však celkový efekt opatrenia a možnosti jeho zneužívania. Stojí za úvahu, či nie je lepšie vytváranie zmiešaných rómskych hliadok efektívnejším nástrojom tolerancie a eliminácie rasizmu a boja proti kriminalite.
Zaradenie Nemocnice s poliklinikou v Poprade medzi nemocnice III. typu
Na základe kladného stanoviska poslancov prešovského VÚC a rozhodnutia Ministerstva zdravotníctva SR bola Nemocnica s poliklinikou v Poprade zaradená medzi nemocnice III. typu. V dôsledku prekategorizácie bude spomínané zdravotnícke zariadenie priamo napojené na štátny rozpočet a bude jediným svojho druhu v Prešovskom samosprávnom kraji. V dôsledku prekategorizácie dôjde od 1. 1. 2003 k zvýšeniu finančného vykrytia úkonom nemocnice zo strany zdravotných poisťovní o 15 až 20 percent.
Vo svetle príchodu novej koncepcie reformy zdravotníctva nie je celkom jasný dosah tohto kroku na kvalitu zdravotníckych služieb. Zavedenie trhových motivačných prvkov do zdravotníctva by bolo lepším krokom k efektivite a zodpovednosti nemocnice ako snaha napojiť sa na štátny rozpočet. Ak by bol systém jednej nemocnice III. stupňa v kraji zachovaný, poloha Popradu nie je pre všetkých obyvateľov Prešovského VÚC optimálna, hoci na druhej strane blízkosť k turistickému centru je tiež dôležitá.
Zaradenie Nemocnice s poliklinikou Š. Kukuru v Michalovciach do zoznamu nemocníc III. typu
Vedenie nemocnice v spolupráci s mestom Michalovce sa od júla 2002 snaží zabezpečiť preradenie michalovskej nemocnice do skupiny nemocníc III. typu, tzv. veľkých regionálnych nemocníc, ktoré zabezpečujú komplexnú lekársku starostlivosť, nie len vo vybraných špecializáciách. Nemocnica má ambíciu i predpoklady stať sa najvýznamnejším zdravotníckym pracoviskom v Zemplíne. Preradenie by stálo niekoľko miliónov korún.
Podobne ako v prípade popradskej nemocnice, kvôli príchodu novej koncepcie reformy zdravotníctva nie je celkom jasný dosah tohto kroku na kvalitu zdravotníckych služieb. Zavedenie trhových motivačných prvkov do zdravotníctva by bolo lepším krokom k efektivite a zodpovednosti nemocnice ako snaha napojiť sa na štátny rozpočet.
Protest proti čerpacej stanici Spectrum na sídlisku Solinky v Žiline
Napriek protestom obyvateľov sídliska Solinky v Žiline pokračuje stavba čerpacej stanice pohonných látok firmy Spectrum. Najviac sa ňou cítia byť ohrozené rodiny v paneláku, pod oknami ktorého bude stáť. Verejné zhromaždenia, petície aj výzvy vedeniu skončili bez úspechu, pumpa bude onedlho sprevádzkovaná. Firma Spectrum však sľúbila splniť v rámci "odškodného" niektoré požiadavky, ktoré vyplynú v diskusii so zástupcami poškodených obyvateľov, ale až po spustení prevádzky.
Starosť o životné prostredie vo svojom okolí, ako aj schopnosť združiť sa a aktívne vyjadriť svoj názor sú hodnotené pozitívne. Otázny je však celkový dosah výstavby čerpacej stanice vrátane ekonomického prínosu pre mesto. Zodpovednosť za zladenie všetkých záujmov a hľadanie najlepšej lokality na výstavbu nesú na pleciach mestskí poslanci.
Zrušenie výstavby areálu hypermarketu Tesco Považská Bystrica
Mestské zastupiteľstvo Považská Bystrica 30. mája 2002 odsúhlasilo predaj pozemku -- viac ako 5 ha -- na výstavbu areálu hypermaketu Tesco v Považskej Bystrici s čerpacou stanicou a parkoviskom pre 500 áut. Pozemok je v intraviláne mesta medzi sídliskami Lány a SNP, hraničiaci s Liečebňou dlhodobo chorých a areálom športovej haly. Iniciátori návrhu zrušenia výstavby od júla 2002 žiadajú verejné posudzovanie vplyvov výstavby hypermarketu na životné prostredie, keďže podľa nich verejnosť nemala dostatočnú šancu oboznámiť sa so zámerom. Podľa nich zámer neurčito vyhodnocuje vplyv na infraštruktúru obchodu a zamestnanosť, stred mesta možno využiť na spoločensky prospešnejšie účely a rozsiahle projekty v meste možno realizovať až po územnom rozhodnutí o diaľnici.
Verejné posudzovanie veľkých investičných aktivít je vždy prínosom a umožňuje kvalitné posúdenie kladných i záporných stránok investície. Napriek tomu je dôležité, aby mestskí poslanci pri samotnom rozhodovaní starostlivo zvažovali dosahy hypermarketu a nepodliehali tlaku vybraných záujmových skupín, napríklad miestnych obchodníkov, ale brali do úvahy aj vplyvy na spotrebiteľov.
Piaty dunajský most v Bratislave
Investorská spoločnosť Metro, a. s., vlastnená mestom Bratislava, vypísala na začiatku roka tender na výstavbu nového mosta Košická cez Dunaj v Bratislave, financovaného aj úverom Európskej investičnej banky (EIB). Komisia najprv v apríli určila za víťaza konzorcium vedené Doprastavom, neskôr po úpravách pravidiel skupinu okolo ZIPP, a. s., hoci nešlo o cenovo najvýhodnejšiu ponuku. Po protestoch EIB komisia 10. 8. 2002 predsa len za víťaza vyhlásila Doprastav. ZIPP podal sťažnosť na súd a zmluva mesta s Doprastavom stále nie je podpísaná. Náklady na výstavbu mosta presiahnu dve miliardy korún.
Tender je zmätočný, čo je kvôli veľkej sume investície a prítomnosti zahraničného partnera obzvlášť negatívne. Navyše sú prítomné vážne podozrenia z korupcie. Poškodený je tak nielen imidž hlavného mesta, ale aj krajiny. V samotnom projekte mosta sa mala vážnejšie posudzovať možnosť financovať stavbu tiež zo súkromných zdrojov, ako aj dosah stavby na životné prostredie. Samotné rozhodnutie budovania mosta by malo byť súčasťou strategického plánu riešenia dopravy mesta, no skôr sa javí byť živelnou reakciou vynútenou zhoršujúcou sa dopravnou situáciou v Bratislave.
Budova SLSP ako sídlo VÚC Banská Bystrica
V júli 2002 sa Úrad Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) presťahoval do nových, zatiaľ prenajatých luxusných priestorov bývalej centrály Slovenskej sporiteľne na Námestí SNP v Banskej Bystrici. Ambíciou vedenia úradu je však tieto priestory dostať do svojho majetku. Nechcú o prostriedky na odkúpenie žiadať len štát, ale použiť aj peniaze získané vlastnými aktivitami. Účtovná hodnota budovy je takmer 260 mil. Sk. Dôvodom na presťahovanie úradu bol kapacitne nepostačujúci objekt krajského úradu, patriaci štátu. Kapacitne však nebude postačovať ani luxusná budova. Podľa oponenta tohto zámeru krajského poslanca a známeho predstaviteľa tretieho sektora Juraja Mesíka, bez ohľadu na to, či sa avizovaná kúpa nového sídla pre úradníkov uskutoční, štát už teraz prichádza o peniaze. Kým donedávna platil samosprávny kraj za štvorcový meter prenájmu 1 335 Sk, po presťahovaní do nového platí raz toľko. Kým donedávna platil za prenájom štátu, teraz peniaze končia v súkromnej banke. Do konca roka takto podľa Mesíkových prepočtov príde štát o prvých 6 mil. Sk.
Rozhodnutia BBSK sa zdá byť unáhleným krokom bez posúdenia dosahov kúpy na kvalitu a objem služieb pre občanov. O to viac, že kúpa pravdepodobne ani nerieši nedostatok priestorov. Nie je ani dôvod a priori uprednostňovať kúpe pre prenájmom. Na druhej strane by však pri rozhodovaní nemal byť dôležitý argument, či je prenajímateľom štát alebo súkromná osoba -- nájomca má posudzovať len vlastné potreby.
Čerpacia stanica OMV v Poprade
Výstavba čerpacej stanice OMV v centre mesta Poprad bola schválená mestským zastupiteľstvom v auguste 2002. Stalo sa tak aj napriek pôvodnému nesúhlasu popradského primátora Kubíka a petícii 184 obyvateľov, žijúcich v jej blízkosti v obytnom bloku Váh. Nájomníčkou stanice sa stala dcéra primátora. Stavba čerpacích staníc v intravilánoch miest a obcí musí okrem ekonomického hľadiska rešpektovať určite aj názor občanov. Navyše v tomto prípade vzniká aj podozrenie z klientelizmu. Riešením mohlo byť zladenie ekonomických a neekonomických nákladov a prínosov projektu napríklad nájdením vhodnejšej lokality.
StoryEditor