Po Malte a Slovinsku sa uskutoční 12. apríla v Maďarskej republike v poradí tretie referendum o vstupe do EÚ spomedzi 10 kandidátskych štátov. Napriek dlhodobo vysokej prointegračnej podpore Maďarov, ktorá sa podľa prieskumov pohybuje v rozmedzí 60 -- 70 % a vyjadruje spomedzi kandidátskych krajín najvyšší záujem o členstvo, rozbehla vláda, politické strany, neziskové organizácie a samosprávy masívnu predreferendovú kampaň.
Neoficiálne ju odštartoval ešte začiatkom roka premiér Péter Medgyessy spustením európskych hodín, odratúvajúcich čas do 1. mája 2003 -- dátumu vstupu do EÚ. Oficiálne sa začala 19. februára na základe európskej komunikačnej stratégie, ktorú prijala maďarská vláda vlani v novembri.
List do každej domácnosti
Súčasťou kampane bolo založenie Nadácie Európskej komunikácie (EUKK), vybavenej zo štátneho rozpočtu sumou 2,2 mld. HUF. Na samotnú kampaň z nej vláda vyčlenila miliardu forintov. Za hlavnú úlohu nadácie stanovila koordinovať všetky aktivity kampane s cieľom sprostredkovať obyvateľstvu čo najviac informácií. V súčasnosti je kampaň v plnom prúde a začiatkom apríla by mala dosiahnuť vrchol. Najväčšou akciou nadácie bolo rozoslanie 3,8 milióna listov do maďarských domácností s výzvou, aby sa pýtali, čo ich v súvislosti s integráciou zaujíma. Doposiaľ na ňu reagovalo viac než pol milióna adresátov. Okrem toho nadácia zriadila informačnú telefonickú linku a internetovú stránku. Medzi 19 civilných organizácií, spolupodieľajúcich sa na kampani na základe víťazstva v tendroch, rozdelila 70 mil. HUF, ďalších 283 mil. forintov získalo 39 župných miest. Na direktmarketing, nákup reklamných plôch a vysielacieho času v médiách, public relations a iné formy komunikácie je pripravených viac ako 650 mil. HUF, pričom viaceré z týchto aktivít potrvajú až do r. 2004. Podľa Imreho Somodyho, viceprezidenta nadácie EUKK, je komunikačná kampaň v prvom pláne zameraná predovšetkým na mladých ľudí, drobných podnikateľov a farmárov. Jej hlavným zámerom je vytvorenie pocitu stotožnenia sa so vstupom a poskytnutie korektných informácií o integrácii. Na vysvetľujúce programy a informačné relácie pre verejnoprávne médiá: tlačovú agentúru MTI, televíziu MTV a Duna, ako aj pre Maďarské rádio, schválila vláda 900 mil. forintov.
Zadarmo kino a SMS kvíz
Maďarské ulice týchto dní zaplavili proeurópske plagáty, letáky a billboardy. Reklamný priestor v médiách obsadili integračné témy. Referendová komunikácia sa však najmä na mladých často obracia, napríklad, sexuálne podfarbenými otázkami typu: "Skutočne dostať prezervatívy v únii iba v jednej veľkosti?" alebo "Sú v EÚ dobré baby?" Napriek kritike, ktorá sa ušla takejto jednoduchej informovanosti, vedie v obľúbenosti gastro-billboard so sloganom "Budú v únii makové bobáľky?", ktorý sa stal akýmsi ľudovým symbolom kampane. Podľa prieskumov verejnej mienky utkvel v pamäti až 80 % oslovených. Veľkému záujmu sa teší aj SMS kvíz s 10 otázkami. Ak jeho účastník zodpovie správne polovicu z nich, získa darček a zúčastní sa na záverečnom žrebovaní o hodnotné ceny. Alternatíva hry existuje aj v internetovom podaní. Vybrané kiná zasa ponúkajú premietanie filmov z dielne západoeurópskych producentov zdarma. Prvá etapa kampane, s ťažiskom na oboznamovacej komunikácii prostredníctvom masmédií, trvala do 14. marca. Potom nastúpila etapa, v ktorej podporovali integráciu svojimi osobnými stanoviskami herci a politici. Posledná, tretia, časť kampane mala vyvolať eufóriu z podpory vstupu do EÚ.
FIDESZ zneisťuje voličov
Kladným výsledkom referenda si je istá vláda, väčšina politikov a osobností. Ich presvedčenie sa opiera o dlhodobo meranú vysokú prointegračnú podporu obyvateľov. Podľa údajov spoločnosti GFK Hungária, ktorá merala index dôvery kandidátskych krajín k EÚ, skončilo Maďarsko najvyššie. Najnovšie údaje z výskumov verejnej mienky z polovice februára hovoria, že na referende sa mieni zúčastniť 77 % voličov, pričom 68 % ich bude hlasovať za vstup, vyslovene proti je 8 %. Výsledky Maďarského Gallupovho ústavu o vnímaní EÚ hovoria, že polovica obyvateľov považuje integráciu za dobrú a prospešnú, iba 15 % má opačný názor. Väčšina z nich hodnotí vstup do únie triezvo a neočakáva od neho významnejšie výhody. Viac ako 54 % obyvateľov podporuje prechod na európsku menu, proti je 22 %. Čo sa týka politického spektra, väčšina relevantných strán je orientovaná prointegračne s výnimkou okrajových a extrémistických zoskupení. Bývalá parlamentná ultranacionalistická strana MIÉP vyzýva voličov, aby referendum bojkotovali. Podľa jej predsedu Istvána Csurku bude výsledok referenda nepravdivý, nakoľko informovanie o výhodách a nevýhodách integrácie nie je v rovnováhe. Z parlamentných strán sú za vstup všetky štyri, vrátane opozície. Problematickou zostáva Maďarská občianska strana Fidesz, ktorá po prehratých voľbách začala hrať v integračnej otázke dvojakú hru. Neváhala integračnou kartou vydierať vládu a klásť si rôzne podmienky, z ktorých sa snažila politicky profitovať. Podľa odborníkov pokračuje strana v tejto taktike i v referendovej kampani a svojím postojom zneisťuje voličov. Namiesto jednoznačného stanoviska sa rozhodla distribuovať v stotisícovom náklade svoj diskusný materiál o EÚ a pripravuje významný informačný program. Fidesz nerobí kampaň, ale chce diskutovať s občanmi o únii, pretože vníma integráciu z ich pohľadu, vyhlásil József Szájer, podpredseda strany. Pravicové hnutie Za lepšie Maďarsko, ktoré je blízke mládežníckej organizácii FIDESZ zorganizovalo týždeň pred referendom v Budapešti mnohotisícovú protestnú demonštráciu proti vstupu Maďarska do EÚ. Menšia vládnuca liberálna strana SZDSZ robí vlastnú kampaň pod heslom "Premýšľaj v Európe", na ktorú vyčlenila 25 mil. HUF. V prvej časti kampane sa snaží upozorniť na negatíva, ktoré by občania nemali so sebou do EÚ nosiť, napríklad násilie, intoleranciu a pod. V druhej časti zasa prízvukuje hodnoty, ktoré sú spoločnej Európe vlastné. Zdá sa ale, že väčšina Maďarska sa stotožnila so slovami Lászlóa Kovácsa, ministra zahraničia a predsedu vládnucej socialistickej strany MSZP. Ten na začiatku kampane, pripomenúc paralelu historického významu integrácie s rozhodnutím Svätého Štefana prijať kresťanstvo, povedal: "Nie sme dosť bohatí na to, aby sme si mohli dovoliť taký luxus ako vypadnúť z hry."
StoryEditor