Pred bankármi je podľa neho dôležité nezakrývať nedostatky, ale na rovinu hovoriť o všetkých problémoch. Iné správanie znamená stratu ich dôvery. Prízvukuje čestnosť v správaní vnútri i navonok podniku. Priznáva, že nie všetky doterajšie rozhodnutia manažmentu boli správne. Minulú i súčasnú orientáciu stratégie Slovnaftu približuje jeho generálny riaditeľ Vratko Kaššovic. Od 1. januára 2002 na najvyššom výkonnom poste v podniku vystriedal Slavomíra Hatinu.
* Ste vyštudovaný technik. Ako viceprezident pre stratégiu ste mali na starosti určovanie ďalšieho smerovania podniku. Čo pri takejto práci viac zaváži, jej technická či manažérska stránka?
-- Myslím si, že stratégia je skôr otázkou správneho manažovania. Dobrá stratégia sa dá ťažko pripraviť len na základe úzkych vedecko-technických postupov. Stratégia musí rešpektovať celý rad faktorov. Je to postavené viac na predpovedaní správania ľudí.
* Dôležitá je zrejme aj kreativita...
-- Presne tak. No musí byť podporená poznatkami a údajmi.
* Priblížte, ako v spoločnosti, akou je Slovnaft, vzniká stratégia.
-- Vzhľadom na charakter podnikania je dôležité vidieť ďaleko do budúcnosti, odhadnúť dlhodobý vývoj trhu a dopyt na ňom. Poznať smerovanie ekonomiky Slovenska i krajín, do ktorých exportujeme, odhadovať, ako budú reagovať konkurenti, aké sú dlhodobé trendy v spracovaní ropy. Úvahy je, samozrejme, ešte potrebné premietnuť do čísel.
* Nakoľko sa vám vaše odhady darili?
-- Spomínam si, že na začiatku tvorby našej stratégie sme sa zaoberali najmä možným rastom spotreby motorových palív na vtedy ešte spoločnom slovenskom a českom trhu. Na základe analyzovania vzťahu spotreby motorových palív voči HDP v Rakúsku a Nemecku zhruba pred 20 až 25 rokmi sme došli k poznaniu, že rast spotreby palív je určitou funkciou rastu HDP. Potom sme na základe poznania, ako sa vyvíjal náš predaj motorových palív, vedeli dosť presne predpovedať rast HDP na Slovensku, a to hneď pár dní po skončení štvrťroka či roka.
* Ktoré z doterajších rozhodnutí považujete za najvýznamnejšie?
-- Bezpochyby rozhodnutie urobiť všetko pre to, aby sa Slovnaft stal modernou európskou rafinériou. Ako druhé môžem označiť orientáciu na rozvoj marketingu. Do roku 1992 bol Slovnaft v podstate len výrobnou organizáciou, bez vlastného predaja. Ostatným, avšak najdôležitejším krokom bolo rozhodnutie o vstupe strategického partnera, spoločnosti MOL, do Slovnaftu.
* Projekt modernizácie rafinérie bol na slovenské pomery extrémne finančne náročný. Čo rozhodlo o jeho realizácii?
-- Spomínam si, že začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia sa medzi zahraničnými konzultačnými firmami hovorilo i o tom, že v našom priestore, v strednej Európe, bude vzhľadom na predpokladané zvýšenie konkurencie jedna z rafinérií asi prebytočná. Skutočne, Slovnaft v tom čase nebol na zodpovedajúcej technickej a technologickej úrovni. Ak by sme ho nezmodernizovali, dnes by sme mali určite veľké problémy...
* Na ktoré kroky spoločnosti by ste zasa radšej zabudli?
-- Neurobili sme v minulosti dobré rozhodnutia pri niektorých úveroch. Ukázali sa ako veľmi rizikové. Stáli spoločnosť aj ďalšie náklady.
* V súčasnosti by ste sa im vyhli?
-- Keby sme sa rozhodovali s našimi skúsenosťami dnes, lebo to bola najmä otázka skúsenosti, tak by sme takéto rozhodnutia zrejme neprijali.
* Napriek tomu, aké má podnik skúsenosti s bankami?
-- Prakticky od samého počiatku akciovej spoločnosti sme boli napojení na zahraničné finančné inštitúcie. Nevýhodou, ale len z krátkodobého hľadiska, bolo, že sa nám tieto úvery nezískavali ľahko. Z dlhodobého hľadiska sme však veľa získali. Naučili sme sa, že na to, aby mala firma s bankami dobré vzťahy, musí byť absolútne transparentná.
* To znamená...
-- Nezakrývať svoje nedostatky, ale hovoriť na rovinu o všetkých problémoch. Bankári veľmi dobre vedia, že v rámci podnikania prichádzajú aj horšie obdobia a akceptujú to. Ale neakceptujú, keď nie ste voči nim transparentní. Takéto správanie môže znamenať stratu ich dôvery.
* Od vypracovania prvej stratégie od vzniku akciovej spoločnosti ubehlo už zhruba desať rokov. V akom stave je dnes Slovnaft?
-- Myslím, že v súčasnosti patrí Slovnaft medzi najmodernejšie rafinérie v Európe. Veľmi významný pokrok sme dosiahli v oblasti veľkoobchodu, pričom sa dosiahli ciele, ktoré sme si stanovili. Naďalej však chceme pokračovať v zlepšovaní úrovne malopredaja, čiže našej siete čerpacích staníc.
* A pokiaľ ide o technologické vybavenie podniku?
-- V tomto smere môžeme byť spokojní. Pochopiteľne, vedecko-technický rozvoj sa nedá zastaviť. V roku 1999 sme vypracovali novú stratégiu Slovnaftu pre obdobie na začiatku tretieho tisícročia. V rámci jej implementácie budeme prirodzene reagovať i na budúce požiadavky v oblasti kvality produktov. Toho dôkazom je, napríklad, nedávny podpis licenčnej dohody pre technológiu novej výrobnej jednotky -- hydrogenačnej rafinácie palív. Po dokončení tejto investície budeme schopní vyrábať motorovú naftu podľa požiadaviek Európskej únie, ktoré vstúpia do platnosti v roku 2005.
* Kde by ste chceli vidieť Slovnaft o päť až desať rokov?
-- Najdôležitejším cieľom bude zabezpečiť trvalý rast spoločnosti. Koncern MOL, ktorého sme súčasťou, má podobnú stratégiu. Je prirodzeným záujmom Slovnaftu podieľať sa na tomto raste. Mojou predstavou je naplno využiť našu obrovskú príležitosť, ktorú nemajú všetky podobné spoločnosti, a to výhody z nášho integrovaného spojenia rafinérskeho spracovania ropy a výroby petrochemických výrobkov.
* Avizovali ste už investíciu viac než päť miliárd korún do siete čerpacích staníc...
-- Na slovenskom trhu chceme byť skutočným lídrom, čo sa týka počtu čerpacích staníc, ale aj z hľadiska kvality ich služieb. Vieme, že tu máme ešte nedostatky. Modernizácia čerpacích staníc by sa mala uskutočniť v priebehu piatich rokov. Na českom trhu chceme získať minimálne 15-percentný trhový podiel na malopredaji. Vzhľadom na väčšiu konkurenciu sme si na to stanovili časový horizont desať rokov. V Českej republike počítame aj s formou akvizícií existujúcich čerpacích staníc.
* Koncom minulého roka ste v spoločnosti prijali Etický kódex. Čo je jeho podstatou?
-- Aby sme sa nesprávali nečestne vnútri spoločnosti ani smerom navonok. Neprijímali sme žiadne opatrenia, ktoré by spoločnosť poškodili. Veľmi dôležité je tiež odstraňovať akékoľvek konflikty záujmov medzi manažérmi a spoločnosťou. Zároveň v ňom deklarujeme, že je dôležité rešpektovať dôstojnosť každého zamestnanca. Ak urobí chybu, tak je potrebné povedať mu to dôstojným spôsobom.
* Ako sa to dá zabezpečiť v praxi?
-- Samozrejme, nie je možné implementovať kódex zo dňa na deň. Je to dlhodobý proces, ktorý musia akceptovať všetci zamestnanci. Náš mechanizmus kontroly spočíva v tom, že povinnosťou každého vedúceho je riešiť neetické prejavy svojich podriadených. Pre prípadné spory sme ustanovili etickú radu, ktorej členmi sú aj predstavitelia externých organizácií a inštitúcií.
* Vráťme sa ešte od rozhodovania v podniku k vašim osobným rozhodnutiam. Čím vás zaujala chémia?
-- Priznám sa, že na strednej škole chémia nebola mojím najobľúbenejším predmetom. No moje prvé poznanie, keď som v roku 1969 nastúpil do Slovnaftu bolo, že pokiaľ sa nebudem v chémii vzdelávať, nemám tu čo robiť. Absolvoval som postgraduálne štúdium chemického inžinierstva na Vysokej škole chemickotechnologickej v Prahe a neskôr aj vedeckú ašpirantúru na Chemickotechnologickej fakulte SVŠT v Bratislave. Umožnilo mi to spoznať veľmi krásnu symbiózu, ktorá vládne medzi strojárstvom a chémiou. Poviem to obrazne -- môžete vymyslieť aj najdokonalejšiu syntézu či štiepny proces, ktorý ste overili v laboratóriu, no pokiaľ pre ňu strojár nenavrhne správne zariadenie, celý objav zostane len na papieri. Chemické inžinierstvo je niečo medzi klasickou chémiou a strojárstvom, vlastne ich spojivo. Obidve disciplíny sú založené na exaktných vedách, ako je matematika či fyzika. V tom to asi celé je.