Nie je vylúčené, že peniaze, ktoré majitelia niektorých nebankových nelicencovaných subjektov vybrali od občanov, sú v zahraničných peňažných ústavoch. Banky môžu len ťažko zamedziť finančnej transakcii, ktorá spĺňa všetky potrebné náležitosti a v poriadku sú aj podpisy účastníkov transakcie. "Museli by sme mať podozrenie, že doklad (napríklad faktúra) bez ohľadu na výšku transakcie je falošný alebo účastník transakcie je na čiernej listine podozrivých firiem," hovorí expert na platobný styk z jednej zo slovenských bánk. Vtedy je banka povinná nahlásiť to polícii. Na základe pokynu polície má potom možnosť zadržať vyrovnanie podozrivej transakcie na 24 hodín. Ak existuje reálny dôvod, môže túto lehotu banka predĺžiť o ďalších 24 hodín. "Keď dôvody podozrenia pominú, musíme transakciu uvoľniť," hovorí odborník na platobný styk. Ak chce podľa neho niekto "uliať" peniaze do zahraničia, dáva si veľký pozor, aby dodržal všetky zákonné náležitosti transakcie a neporušil tak právo.
Medzi možnosti ako poslať peniaze do zahraničia bez toho, aby došlo k porušeniu zákonov, patria podľa Daga Vaškora z All Finance Services, a. s., aj zmluvy o sprostredkovaní alebo zmluvy o poradenstve. Tuzemská firma si v zahraničnej môže objednať prieskum trhu napríklad spotových obchodov na americkej burze cenných papierov. Za takýto prieskum si zahraničná firma vyfakturuje niekoľko miliónov dolárov a tuzemská zaplatí. V podobných obchodoch podľa Vaškora nie je zriedkavá účasť firiem z daňových rajov. Bankové prevody sú v takýchto prípadoch už iba technickou záležitosťou.
Ochranu pred "ulievaním" peňazí do zahraničia vytvára do istej miery inštitút tzv. nahlasovacej povinnosti. Fyzické i právnické osoby sú povinné pri bankových transakciách nad 100 tis. Sk podávať vyhlásenie, v ktorom uvedú obchodné meno (meno a priezvisko pri fyzických osobách), identifikačné číslo (rodné číslo), sídlo firmy (adresu bydliska), prípadne meno a priezvisko osoby, ktorá je oprávnená konať v mene spoločnosti. Povinnosť zistiť totožnosť klienta sa vzťahuje aj na menšie platby, ktorých hodnota počas roka u fyzickej osoby alebo v konkrétnej firme presiahne sumu 100 tis. Sk. Vo vyhláseniach pre banky sa osoby zaväzujú, že všetky uvedené údaje sú pravdivé.
V bankovej praxi sa vyhlásenia nepodávajú pri každej operácii. Veľké firmy, ako napríklad Slovnaft, a. s., či Slovenské telekomunikácie, a. s., ktoré bežne vystavujú alebo uhrádzajú faktúry nad 100 tis. Sk, podávajú jednorazové trvalé vyhlásenie. Výnimkou je, ak robia obchody v mene tretej osoby. Potom už pri jednotlivých transakciách aj takéto spoločnosti musia podávať záväzné vyhlásenia, že finančné prostriedky sú vlastníctvom inej osoby, ktorej identifikačné údaje sú uvedené vo vyhlásení. Údaje z vyhlásení sú k dispozícii pre banku, ale aj pre policajné orgány, ak o to požiadajú.
Povinnosť na získanie údajov o totožnosti klienta prisudzuje bankám zákon o bankách. Ak by firmy odmietli takéto údaje poskytnúť, banka má povinnosť odmietnuť vykonať obchod.
StoryEditor