Politická kariéra bývalého francúzskeho premiéra a šéfa najsilnejšej strany súčasnej vlády Alaina Juppého sa s najväčšou pravdepodobnosťou končí. Súd v Nanterre ho v piatok odsúdil na 18 mesiacov väzenia podmienečne za to, že sa podieľal na korupcii a ilegálnom financovaní niekdajšej strany Združenie pre republiku (RPR), ktorej do roku 1994 šéfoval súčasný prezident Jacques Chirac. Juppé "sklamal dôveru zvrchovaného ľudu," tvrdí rozsudok. Juppé bol zároveň na 10 rokov pozbavený možnosti zastávať akúkoľvek verejnú funkciu. Expremiér a súčasný starosta Bordeaux sa proti rozsudku odvolal.
Súd uznal 58-ročného Juppého vinným z toho, že sa podieľal na korupcii a zneužíval verejné fondy v rokoch 1988 -- 1995, keď bol generálnym tajomníkom niekdajšej neogaullistickej strany RPR. Na parížskej radnici, ktorej vtedy šéfoval Chirac, mal na starosti financie. Podľa obžaloby Juppé protiprávne získaval peniaze pre pokladnicu RPR. Spôsoby boli rôzne. Od vytvárania fiktívnych miest, na ktorých nikto nepracoval, ale mzdy išli na konto RPR, až po bratie úplatkov pri zadávaní verejných objednávok. "Niektorí podnikatelia mi otvorene povedali, že na získanie trhov treba dať parížskej radnici nejaké peniaze," tvrdil vyšetrovateľom jeden stavebný podnikateľ. Niektoré firmy nedávali peniaze priamo, stačilo, keď "naoko" zamestnali členov Chiracovej strany.
Zákaz kandidovať vo voľbách znamená pre Juppého politickú smrť. Nedávno sám povedal, že v takom prípade by sa stiahol z politiky: "Keď robíme politiku, treba byť zvolení, ak nie, nemá to zmysel." Dni pred očakávaným verdiktom súdu Juppé nejavil najmenšie známky nervozity. Celý týždeň sa venoval kampani pred blížiacimi sa regionálnymi voľbami. Médiám odkázal, že je pripravený "na všetky hypotézy, vrátane tých najnegatívnejších". Tvrdý rozsudok ho však prekvapil a súdnu sieň v piatok opustil vedľajším východom.
Juppému, ktorý je od roku 2002 šéfom vládnej strany UMP, sa tak zavrela cesta na ďalšiu politickú kariéru. Prezident Chirac s ním pritom rátal ako so svojím nástupcom v Elyzejskom paláci po voľbách v roku 2007. Svojho "korunného princa" si vychovával už desaťročie -- v roku 1994 ho na zjazde neogaullistov označil za "najlepšieho medzi nami". Následne ho vymenoval za šéfa RPR, v roku 1995 z neho už ako prezident spravil predsedu vlády. Chirac ho neprestal protežovať ani potom, ako pravica prehrala v roku 1997 predčasné voľby. O päť rokov neskôr z neho spravil predsedu novovytvorenej "prezidentskej" strany UMP.
Juppého odsúdenie vyvolalo vo francúzskej vláde paniku. "UMP potrebuje Alaina Juppého, pretože je to štátnik a muž cti, jeho osobná počestnosť nie je spochybnená," vyhlásil hovorca vlády Jean-François Copé. Premiér Jean-Pierre Raffarin rozsudok označil iba za "dočasný" a vyjadril vieru, že odvolací súd o pár mesiacov Juppého zbaví viny. Lenže o pár mesiacov môže byť pre politickú záchranu expremiéra neskoro. Na jeseň bude totiž UMP voliť svojho nového šéfa a dovtedy rozsudok nemusí padnúť. Viacerí vysokí predstavitelia UMP francúzskym médiám povedali, že spoliehať sa na odvolací súd nemožno. Bolo by to len predlžovanie agónie, citovala agentúra AFP anonymný zdroj z vládnej strany.
Politickým dištancom Juppého nastali zložité časy najmä pre prezidenta Chiraca. V jeho "strane a vláde" sa totiž profiluje politik, ktorý chce v roku 2007 silou-mocou zasadnúť v Elyzejskom paláci. Je to ambiciózny minister vnútra Nicolas Sarkozy, ktorý však nemá prezidentove sympatie. Iba Juppé mu bol schopný vzdorovať. Podľa francúzskych médií Chirac teraz musí postaviť Sarkozymu bariéru a vybrať si nového obľúbenca. Veľké šance má, napríklad, šéf diplomacie Dominique de Villepin.
Podľa ľavicovej opozície toto nebol proces o Juppého vine. Pred súd mal byť postavený najmä jeho šéf -- terajší prezident Chirac. Tomu však francúzska ústava nedovoľuje predstúpiť pred tribunál ani ako svedkovi.