Slovenskú politickú verchušku bude až do dnešného rokovania parlamentu zamestnávať bolestná téma vyslania dobrovoľníckej 75-člennej protichemickej jednotky do oblasti Perzského zálivu. Niet sa ani čo čudovať. Vláda sa svojím šalamúnskym rozhodnutím rozhodla presne podľa známeho príslovia: Aby sa vlk nažral, aj koza zostala celá. Pritom pripojený podpis premiéra pod list osmičky predstaviteľov, iniciovaný Madridom a Londýnom, jasne poukazuje na azimut väčšiny Dzurindovho kabinetu, zacielený na zaručenie schválenia rezolúcie o prijatí SR do NATO v Kongrese USA.
Ale v princípe možno povedať, že povestný diplomatický špagát v podobe schváleného vládneho rozhodnutia o vyslaní jednotky je skutočne minimálnym variantom, lebo menej sme našim budúcim spojencom ponúknuť už nemohli. A aj to s obmedzujúcou podmienkou, ktorá zatiaľ zodpovedá väčšinovej línii EÚ.
Lenže tovar nebol zabalený práve v najlepšom obale a aj priložené posolstvo nebolo, vzhľadom na nálady v parlamente, prezentované očividne najšťastnejšie. Aj v politike totiž platí, že ak chcem tovar predať, musím urobiť všetko pre získanie zákazníka. Na druhej strane by si mali najmä poslanci koaličnej KDH, ale aj oboch opozičných subjektov -- HZDS a Smer, uvedomiť túto skutočnosť, lebo tu už nejde o vytĺkanie politického kapitálu ako v prípade do dôsledkov nepremysleného štrajku železničiarov, ale o pertraktovaný národno-štátny záujem. Kríza okolo Iraku sa totiž skôr či neskôr skončí. Buď po dobrom alebo po zlom a v politike treba myslieť na zadné vrátka. V záujme budúcnosti by nebolo od veci, keby v NR SR hlasovala väčšina poslancov za prijatie vládnej predlohy, hoci by mohli v prijímanom texte vyjadriť určitým spôsobom sklamanie nad formou jej prezentácie. Poslanci mali a ešte aj majú čas na premýšľanie a hľadanie prijateľného riešenia spolu s exekutívou.
Vedenie parlamentu ako celok má očividne ťažkú hlavu, ale má teraz šancu ukázať, za čo stojí. A každý zvolený zástupca ľudu tiež.
StoryEditor