Časy, keď sa u nás hovorilo len o pekinskej opere, čínskej usilovnosti a múre viditeľnom aj z Mesiaca, sú už dávno preč. Dnes sa prelínajú so správami o mŕtvolkách novonarodeniatok pohodených na ulici a syndróme čínskej kuchyne v súvislosti s glutamanom sodným v sójovej omáčke. Napriek tomu, že ich mnohí označujú za tichú hrozbu, ako ich môžeme nemať radi pre ich skvelú kuchyňu a lacné odevy?
Charakteristickou črtou čínskej spoločnosti je potreba patriť do nejakého celku, či to už je rodina, politická strana alebo iná organizácia. Vo všeobecnosti platí, že Číňania sa nenaučili hovoriť priame a rozhodné nie, namiesto toho používajú frázy ako "možno" alebo "uvidí sa". Nemajú radi hlučné a sebavedomé predvádzanie sa. Na druhej strane rešpektujú najmä vek a postavenie.
Podobne ako Japonci aj Číňania sa vám pri prvom kontakte uklonia, aj keď v poslednom čase sa bežne stretnete aj s podávaním rúk. V prípade, že ste predstavovaný celej skupinke, neprekvapte sa, ak vás privítajú aplauzom. Namiesto toho im poďakujte, slušnosť si veľmi vážia. Vo všeobecnosti však platí, že pri predstavovaní presne spomeňte nielen svoj titul, celé meno, ale aj postavenie v spoločnosti. Pri oslovovaní používajte priezviská, len keď vás vaši čínski kolegovia vyzvú, volajte ich krstnými menami. Vydaté ženy si v Číne vždy nechávajú svoje dievčenské mená (nedajte sa zmiasť ani absenciou snubného prsteňa, nenosia ho). Zaujímavé je aj to, že čínske mená sa môžu skladať z dvoch častí: rodinného a prideleného, pričom prvé meno je zvyčajne rodinné a druhé pridelené.
Číňania nemajú radi, ak sa ich niekto dotýka, o cudzincoch nehovoriac. Nepatria ani k národom, ktoré sa na verejnosti s obľubou objímajú, bozkávajú alebo prejavujú inými fyzickými znakmi sympatií. Nepriateľské pohľady by sa vám podarilo "vyčariť" aj, napríklad, pískaním, lusknutím prstov, vykladaním nôh na stoličku alebo pre nás atypickým podávaním predmetov nohami. Aj siakanie do vreckovky a jej nasledovné skladovanie vo vrecku alebo v kabelke by ste obyvateľom najpočetnejšej krajiny sveta vysvetľovali len veľmi ťažko.
Opatrní a podozrievaví
Číňania sú pri obchodovaní veľmi opatrní. Na jednej strane si veľmi dobre uvedomujú potrebu zahraničných investícií, na druhej strane milujú nezávislosť. Sú podozrievaví a boja sa oklamania alebo podvodov. Cudzincov totiž považujú za ekonomických a kultúrnych skorumpovancov. Ani Číňania nemajú radi nepresnosť a neskoré príchody považujú za drzosť. Na stretnutiach hovoria výlučne po čínsky, aj keď mnohí z nich angličtine rozumejú. Zaujímavý je aj fakt, že do rokovacej miestnosti ako prvý vždy vchádza človek s najvyšším postavením, to isté si budú myslieť aj o vašej skupine. Najstarší člen delegácie potom všetkých predstaví, pričom očakáva, že tak spraví aj druhí tím. Ďalej nasleduje výmena vizitiek. Aj usadenie skrýva v sebe niekoľko tajomstiev: ako, napríklad, to, že najdôležitejší hosť sedí po hostiteľovej ľavici. Ak sa niekedy dostanete na rokovania s Číňanmi, pripravte sa na dlhé hodiny rokovania (trvajúce často až okolo desať dní) s mnohými oneskoreniami. Ak sa vám ich podarí úspešne absolvovať, pričom máte dobrý pocit, že svojich čínskych kolegov ste si už získali, ešte sa netešte. O Číňanoch je známe, že názory menia veľmi rýchlo. Ani podpísaný kontrakt nie je pre nich zaväzujúci a už tobôž neznamená úspešný koniec rokovaní. Navyše dávajte si pozor na rôzne triky, ktoré s obľubou používajú. Ide, napríklad, o pocit urgentnosti alebo dramatické záchvaty hnevu. Niektorí európski biznismeni nechápu ani to, že aj keď si ich čínski partneri neželajú pokračovať v rokovaní, nepovedia to rovno. Pre vlastnú záchranu vedia byť navyše veľmi neflexibilní a zanovití.
Dvanásťhodinové bankety
Napriek nedostatkom v obchodných praktikách sú Číňania vynikajúci hostitelia preslávení dvanásťhodinovými banketmi a častým pripíjaním. Aj v Číne sa prvýkrát pripíja počas prvého chodu, a nie pred ním, ako sa to robí u nás. Platí tu tiež pravidlo zákazu pitia osamote - nikdy teda nepite bez toho, aby ste si s niekým nepripili. Stačí, keď zodvihnete pohár a pozriete sa na osobu, ktorej pripíjate. Pri jedení zasa nechajte na tanieri zvyšky jedla, preukážete tým úctu a štedrosť svojmu hostiteľovi. Ak vám tiché jedenie polievky spôsobuje problémy, nemusíte sa trápiť - chlípanie je v Číne dovolené.
Pri neformálnej večeri je veľmi dôležité aj usadenie hostí, pričom najvýznamnejší hosť zvykne sedieť oproti dverám.
Čo sa týka "darčekovej kultúry", slušnosť hovorí, aby ste nikdy nezabudli doniesť malú pozornosť svojim hostiteľom. Ak dávate darčeky, nenechajte sa odradiť odmietnutím, rovnako ako Japonci, aj Číňania potrebujú byť niekoľkokrát ponúknutí. Ak nemáte darčeky pre všetkých prítomných, radšej počkajte na vhodnejší moment - ak sa rozdávajú darčeky, mali by ich dostať všetci prítomní. Nikdy tiež nedávajte drahé darčeky ľuďom, s ktorými nemáte žiadny vzťah. Mohlo by to spôsobiť určité rozpaky. Vyvarujte sa aj darčekom v súpravách, a najmä číslu štyri, ktoré symbolizuje smrť. Rovnako ako bielej (spájajú ju opäť so smrťou) a čiernej (znamená nešťastie) farbe. Darčeky nezabudnite priniesť ani na prvý míting, ide o psychologický moment a Číňanov si tým môžete veľmi nakloniť. Potešia sa najmä cigaretám, francúzskemu koňaku, whisky, perám, zapaľovačom, knihám a obrázkom.