Pán profesor, na valnom zhromaždení NEZES ste prezentovali svoj pohľad na vývoj hospodárstva SR v uplynulej dekáde a načrtli stratégiu jeho rozvoja do roku 2010. Konštatovali ste v nej, že v uplynulom desaťročí rástol hrubý domáci produkt priemerne o 0,4 -- 0,5 %, čo ste charakterizovali ako katastrofálne tempo. Sme teda chudobnou krajinou?
-- Jednoznačne. Ekonomická správa OECD za SR z roku 1999 síce vnímala vtedajšiu našu ekonomickú výkonnosť ako dobrú. No v rokoch 1999 -- 2001 sa prejavili v slovenskom hospodárstve znova krízové symptómy. Vláde sa nepodarilo oživiť mikroekonomickú sféru a pripraviť rozvojové programy. Životná úroveň obyvateľov sa oproti roku 1998 zhoršila. Reálny HDP na hlavu SR predstavuje v súčasnosti približne 44,0 % úrovne Rakúska, keď r. 1990 bol to zhruba 55,0 %. V porovnaní s priemerným reálnym HDP na osobu za EÚ máme približne 47 -- 48 % jej úrovne. Podľa údajov OECD bolo Slovensko r. 2001 na 27. mieste tejto svetovej organizácie, čiže na chvoste. Nie sme teda chudobnou krajinou?
Japonsko v čase obnovy svojho vojnou spustošeného hospodárstva, t. j. v rokoch 1947 -- 1955, keď dosiahlo predvojnovú úroveň, vykazovalo priemerný ročný rast HDP 10,9 %. V nasledujúcej rozvojovej etape do r. 1973 malo rast 9,6 %. Do začiatku 1970 roku rástla japonská ekonomika priemerne 11 % ročne. Sme preto chudobnými príbuznými krajín OECD, takýmto tempom sa k nim nepribližujeme.
Nebadáte pokrok?
-- Rozdiel v životnej úrovni občana Slovenska oproti občanom iných krajín OECD je priepastný. Zatiaľ čo v slovenských obchodoch sú ceny trikrát nižšie ako vo vyspelých krajinách, príjmy našich ľudí za prácu sú však nižšie až osemkrát. Počas doterajšej ekonomickej transformácie došlo k výraznej deformácii sociálnej štruktúry spoločnosti. Namiesto vytvorenia silnej strednej vrstvy občanov došlo k jej neúnosnej stratifikácii. Na jednej strane existuje malá hŕstka zbohatlíkov, vlastníkov sprivatizovaných podnikov, na druhej strane je veľká masa občanov s veľmi nízkou životnou úrovňou. Z celkového počtu občanov sa jedna tretina nachádza na spoločenskom dne a má veľké problémy s prežitím.
Dochádza aj k degradácii pravých ľudských hodnôt. Na piedestál ich rebríčka sa dostal majetok, peniaze, špekulácia, korupcia a pochybný šoubiznis, a nie poctivá práca. Je to dôsledok nielen našej pokrivenej demokracie, ale aj deformácie tzv. vyspelej západnej civilizácie, ktorá postupne podlieha úpadku a ktorú si ako vzor osvojujeme.
To je veľmi pesimistický pohľad. Lepšie už bolo, alebo len bude?
-- Rozhodujúcou úlohou SR je dobiehanie našej ekonomickej úrovne s úrovňou vyspelých krajín. Potrebovali by sme taký stupeň ekonomického rastu, aký zaznamenalo Japonsko po druhej svetovej vojne, to znamená približne 10 %. Ak by priemerný ročný rast HDP na obyvateľa EÚ dosahoval v tejto dekáde 2,5 %, predstavoval by náš HDP na osobu v roku 2010 zhruba 90 -- 91 % budúceho priemeru EÚ. Také tempo rastu nášho hospodárstva je však z rôznych dôvodov úplne nerealistické, a preto môže byť len vecou fantázie.
Čo je teda reálne?
-- Priemerný ročný rast reálneho HDP minimálne 4 % je reálny, hoci ani to nie je ľahké. Potom by sme pri 2,5-percentnom ročnom raste HDP EÚ dosiahli v roku 2010 okolo 54 -- 55 % HDP na osobu priemeru EÚ. Pri priaznivejších okolnostiach v spoločnosti a ekonomike, ale i vo svete, nevylučujem ani možnosť 5-percentného nášho ročného reálneho HDP. V takom prípade za rovnakého predpokladu rastu HDP EÚ by sme dosiahli na konci desaťročia okolo 59 % HDP budúceho priemeru EÚ. Keďže sa v posledných rokoch nezaložili ani nezakladajú nové rozvojové impulzy, ťažko sa dá očakávať, že v najbližších rokoch dôjde k výraznejšiemu vzrastu HDP.
Rast by mal urýchliť náš vstup do EÚ, nie?
-- Nemôžeme sa nádejať, že vstupom SR do EÚ sa razom vyriešia naše problémy. Samotná EÚ sa "topí" v rôznych ťažkostiach, ktoré jej pribudnú po vstupe nových chudobných kandidátskych členov. Po prechodnom období však môže naša účasť v EÚ nám pomôcť udržať, ale aj zvýšiť tempo rastu HDP v porovnaní s prvou polovicou desaťročia. Hlavným zdrojom rastu by malo byť zvyšovanie osobnej spotreby domácností, ktorá vlani tvorila 49,5 % HDP.
Kritickou je obchodná bilancia. Ako vidíte jej trend?
-- Po roku 2003 sa bude postupne zlepšovať: prílev zahraničných investícií a oživenie ekonomík našich najväčších obchodných partnerov povedie k rastu vývozu. Tempo dovozu sa zmierni vzhľadom na predpokladané zlepšenie ponuky domácich výrobkov na našom trhu. Ale obchodná bilancia bude naďalej negatívna. Niektorí prognostici sa však domnievajú, že naša ekonomika a aj export budú stále v pozícii "montážnej dielne" západných firiem Európy.
Druhý problém je vysoká nezamestnanosť.
-- Jej riešenie v tomto desaťročí je mimoriadne naliehavou a zložitou úlohou. O to komplikovanejšia, že s relatívne vysokou nezamestnanosťou sa borí samotná EÚ. Bude veľkým úspechom, keď sa nám podarí znížiť mieru nezamestnanosti do roku 2005 na 15 %. Je nevyhnutné, ale reálne, znížiť ju do roku 2010 na 10, príp. 9 %.
Predpokladané posilňovanie ekonomickej sily SR vytvára podmienky na zvyšovanie životnej úrovne obyvateľstva. Veľa však závisí i od toho, či budúce vládne garnitúry budú vyznávačmi liberálneho alebo sociálne trhového hospodárstva a podľa toho, či sa posilnia najmä pozície dnes už bohatej malej hŕstky obyvateľstva, známej smotánky a v menšej miere sa zlepší sociálne postavenie jadra obyvateľstva, či budú postihnutí sociálne slabšie situovaní ľudia, medzi nimi dôchodcovia. Podobne ako v prevažnej väčšine vyspelých krajín aj u nás možno očakávať trend ďalšej nehumánnej sociálnej stratifikácie obyvateľstva.
Aké systémové zmeny treba ešte uskutočniť na zabezpečenie rozvoja hospodárstva v tomto desaťročí?
-- Je nanajvýš aktuálne čo najskôr naštartovať prechod na "novú ekonomiku", t. j. od industriálnej spoločnosti na postindustriálnu , t. j. na model poznatkovej, resp. informačnej spoločnosti. Musíme sa učiť od vyspelých krajín, ktoré túto cestu nastúpili.
Kľúčovou výzvou je zvyšovanie konkurencieschopnosť podnikov. Medzi Slovenskom a západnými krajinami existuje veľká priepasť v technickej úrovni. Na jej prekonanie treba vypracovať technickú politiku a na jej základe zavádzať pokrokovú zahraničnú techniku u nás. Reštrukturalizácia priemyslu a priemyselných podnikov závisí vo veľkej miere od výsledkov výskumu a vývoja. Ak sa má udržať rýchla rastová projektória ekonomiky, hrubé investície by mali predstavovať okolo 35 % HDP. Z modelového výpočtu skupiny pracovníkov Ekonomickej univerzity vyplynula požiadavka na zahraničné zdroje vo výške 18 až 25 % celkových investícií. Adaptácia ekonomiky Slovenska na nové podmienky a trendy jej vývoja vo svete je predovšetkým vecou súkromného sektora a trhového mechanizmu.
Trhové sily nie sú schopné samy vyriešiť také otázky, akými je reštrukturalizácia hospodárstva. Hospodárstvo sa nemôže spoliehať jedine na trh. Štát posilňuje pozitívne účinky trhu a zároveň obmedzuje jeho negatívne javy. V niektorých prípadoch musí dokonca prevziať iniciatívu za súkromný sektor, aj keď to v žiadnom prípade nie je trvalé riešenie. Štát musí zabezpečiť stabilné podnikateľské prostredie.
Predpokladom efektívneho rozvoja spoločnosti a ekonomiky je však existencia vízie, ktorú musí vypracúvať vláda. Na ňu má nadväzovať strednodobá národohospodárska stratégia. Hospodárska politika vlády, ktorá bude podporovať ekonomický vývoj, nie popretím trhového mechanizmu, ale jeho efektívnym využívaním.
Mala by pokračovať reštrukturalizácia hospodárstva zameraná na dezindustrializáciu. S akými trendmi počítate?
-- S výrazným poklesom podielu zamestnanosti v priemysle, kde počet zamestnaných klesne roku 2010 približne na 22 -- 24 %, čo by zodpovedalo zhruba jeho úrovni z roku 1997 v Japonsku (22 %) a Nemecku (23,7 %). Rast podielu zamestnanosti si vyžiada však stavebníctvo. V zhode so svetovým trendom vzrastie v hospodárstve úloha a podiel zamestnaných v terciárnom sektore, ktorý sa bude pohybovať medzi 61 -- 63 % všetkých pracovníkov hospodárstva. Štrukturálne zmeny priemyslu sú neodkladné, znamenajú však postupný a dlhodobý proces. Zanikne mnoho firiem, ako aj niektoré tradičné odbory. Dôležitou cestou zabezpečenia ekonomického rastu Slovenska v budúcnosti je zdokonalenie infraštruktúry, a to tak výrobnej, ako aj nevýrobnej (sociálnej) infraštruktúry. Hnacím motorom ekonomického rastu a súčasne zdrojom sociálneho rozvoja musia byť investície do bývania, čo má byť jednou z priorít štátu. Podstatne vyššiu pozornosť potrebujú také oblasti spoločnosti, ako sú vzdelávanie, čiže školstvo, zdravotníctvo, výskum základný a vývoj, ktoré sa takisto musia rozvíjať v súčinnej kooperácii štátu a súkromného sektora.
StoryEditor