Druhýkrát ste sa stali viceprezidentom Združenia európskych obchodných a priemyselných komôr EUROCHAMBERS, ako prvý a jediný viceprezident pochádzajúci z krajín mimo Európskej únie. Prvý dvojročný mandát sa vám končí 1. decembra. Akou agendou ste sa zaoberali v prvom období a aká vás čaká teraz?
- Hlavnou mojou agendou bolo rozšírenie Európskej únie. Zastrešoval som všetky programy podpory budúcich členských štátov EÚ a mojou úlohou bolo presviedčať reprezentantov silného západného biznisu, že rozšírenie EÚ je aj v ich záujme, a to bolo oveľa dôležitejšie a zložitejšie ako presvedčovanie krajín, ktoré do EÚ kandidovali a chceli vstúpiť. Bolo dôležité prelomiť pozíciu, v ktorej predstavitelia západného biznisu v úsilí ochraňovať si iba svoje záujmy mohli ovplyvňovať svoje vlády, aby sa s podporou vstupu ďalších krajín neponáhľali a presvedčovať, aby sa stotožnili s rozšírením EÚ. Myslím, že aj vo svete biznisu sa nám to podarilo.
Otázky podmienok prístupového procesu sa vyjednávajú skôr na vládnej úrovni, v orgánoch Európskej komisie. Čo môže v tom urobiť európske združenie komôr?
- Európska komora je v prvom rade centrom lobistického miesta. Predstavitelia národných komôr v nej sú vo svojich krajinách vplyvní ľudia, ktorí ovplyvňujú rozhodovanie svojich vlád. Prezident nemeckej obchodnej a priemyselnej komory pravidelne, minimálne raz mesačne, je na konzultáciách u kancelára Gerharda Schrödera, obdobne v iných krajinách sú to ľudia, ktorí z pozície záujmov vlastného priemyslu a obchodu ovplyvňujú názory politikov
Vyjasňovali ste si už s premiérom rozhodnutie vlády o postavení komôr, podľa ktorého by SOPK mala byť občianskym združením, a nie komorou zo zákona?
- Zatiaľ napriek prísľubu k stretnutiu nedošlo ani pred rozhodnutím ani po ňom. Návrh zásad legislatívneho usporiadania komôr sme predebatovali s predstaviteľmi koaličných strán i s členmi vlády a slušne sme pokročili dopredu. Pri rozhodovaní vláda nedocenila postavenie SOPK v systéme ekonomiky, napĺňania jej verejnoprávnych funkcií a v medzinárodnom systéme. Materiál, ktorý predložilo vláde ministerstvo spravodlivosti, bol šitý horúcou ihlou a odklonil sa od pôvodného zadania. Debata u podpredsedu vlády Daniela Lipšica sa ani raz nedotkla postavenia SOPK, no zrazu sa v jeho materiáli nečakane po skončení práce komisie objavila.
Komisia mala vyriešiť prechod povinných komôr na nepovinné, aby neboli prekážkou prístupu k povolaniu a neobmedzovali konkurenciu, no výsledkom je, naopak, zafixovanie deviatich povinných komôr, a jednu povinnú sa vláda dokonca rozhodla vytvoriť. Pre vládu je menej problematická profesijná komora, ktorá obhajuje záujmy iba svojej profesie ako komora nášho charakteru, ktorá sa dostáva pri zastupovaní a vyjadrovaní širokých záujmov podnikateľskej sféry do konfliktu s každou vládnou mocou, lebo sa musí dotýkať horúcich, spoločensky citlivých tém.
Čo stratíte, ak budete tieto záujmy vyjadrovať s doterajším členstvom ako občianske združenie, naďalej pod názvom komora?
- V európskej pätnástke i vo všetkých desiatich vstupujúcich krajinách sú všetky obchodné komory upravené zákonom.
Ale nie všade sú povinné.
- Ani my sme neotvárali diskusiu o povinnom členstve. Hovoríme o tom, či komory majú byť iba voľné zoskupenia, aké si môže založiť ktokoľvek, alebo majú svoje zákonné ukotvenie.
Komora je dnes značkou. Bude ju mať na Slovensku 50 - 60 obchodných a priemyselných komôr, do ktorých sa podnikatelia voľne združia?
- Takých hlasov biznisu, rôznych združení a aliancií, ktoré môže vláda v praxi počúvať viac a radšej ako komoru, môže byť viacero napriek tomu, že komora bude figurovať v zákone. Komory vydávajú podnikateľom doklady, ako je napríklad osvedčenie o pôvode tovaru, ktoré sú relevantné pre obchod a musia ich uznávať iné štáty na celom svete. Budú v Pakistane uznávať doklady, ktorý vydá nejaký dobrovoľný spolok, alebo bude takéto doklady vydávať ešte niekto iný, nejaké združenie, ktoré sa nazve komorou? Veď iba získanie sukcesie od bývalej Československej obchodnej a priemyselnej komory znamenalo pre SOPK tri štvrte roka práce.
Pochodili ste so svojimi argumentmi ešte po tom, čo vláda takto rozhodla o komorách?
- Všimli sme si vyjadrenie nového ministra hospodárstva Pavla Ruska práve v HN ešte pred nástupom do funkcie, ktoré nás potešilo a očakávame oficiálne stretnutie na túto tému. Minister zahraničných vecí Eduard Kukan nás písomne opätovne ubezpečil, že Ministerstvo zahraničných vecí SR považuje SOPK za inštitúciu, "s ktorou je spolupráca v presadzovaní záujmov Slovenska v zahraničí dlhodobo veľmi dobrá a konštruktívna" a dúfa, že aj v budúcnosti takou zostane. Minister Kukan je toho názoru, že v súčasnosti platná právna úprava pôsobenia SOPK by mala zostať aj naďalej zachovaná. Domnieva sa to preto, lebo, ako píše, "SOPK si za viac ako desaťročie od svojho znovuzriadenia vybudovala medzi partnerskými organizáciami v zahraničí veľmi dobrý kredit, k čomu prispel aj spôsob a forma jej fungovania".
Ľudia, ktorí vedia, o čom to je, sa takto vyjadrujú. Tretieho septembra o tom vláda rokovala a ešte druhého popoludní ma vtedajší minister hospodárstva Robert Nemcsics ubezpečoval, že vláda o takom materiáli ešte nerokuje a nebude sa týkať SOPK. Ministri dostali materiál v deň zasadania vlády vo vedomí, že riešia komory zdravotných sestier a kominárov, nie SOPK. Prečo teda právne služby a zdravotníctvo sa rieši proti zásadám programového vyhlásenia vlády a SOPK zrazu a nečakane nad jeho rámec? Ministerstvo hospodárstva predtým urobilo korektný audit komôr, spolupracovali sme na ňom, no rozhodnutie vlády je s ním v rozpore.