Americký prezident Dwight Eisenhower predniesol 8. decembra 1953 pred Valným zhromaždením OSN v New Yorku prejav, v ktorom svetové spoločenstvo vyzval na vytvorenie organizácie, ktorá by bojovala proti jadrovej hrozbe. O štyri roky neskôr vznikla Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) so sídlom vo Viedni. V tom čase vlastnili atómovú bombu iba dve krajiny - Spojené štáty a Sovietsky zväz. Eisenhower vtedy varoval, že o pár rokov môžu jadrové zbrane vlastniť aj iné štáty. Nemýlil sa. O päťdesiat rokov neskôr sú v jadrovom klube okrem USA a Ruska aj Francúzsko, Veľká Británia, Čína, ktoré patria medzi "oficiálne" jadrové mocnosti. Jadrové zbrane však vlastní aj India, Pakistan a Izrael. Ďalšie štáty majú o vlastníctvo takéhoto arzenálu veľký záujem. Je takmer isté, že jadrové zbrane má aj stalinistický režim v Severnej Kórei (KĽDR) a Irán v ich vývoji ďaleko pokročil.
Irán sa po nátlaku USA a európskych štátov zaviazal, že MAAE dá k dispozícii všetky informácie o svojom programe obohacovania uránu, ktorý je potrebný na vývoj jadrovej zbrane. S medzinárodnou organizáciou má podpísať protokol, na základe ktorého budú mať inšpektori MAAE neobmedzený prístup do iránskych jadrových zariadení. Podpis dohody sa očakáva tento týždeň, medzinárodné spoločenstvo je však zdržanlivé, pokiaľ ide o hodnotenie iránskeho "ústretového" kroku. Odstup si zachováva aj generálny tajomník MAAE Mohamed El Baradei. "Musíme byť opatrní. Potrebujeme čas, možno aj rok, aby sme mohli robiť definitívne závery," povedal minulý týždeň pre francúzsky denník Le Figaro. V prípade Iránu sa podľa neho podarilo dosiahnuť pokrok vďaka tomu, že namiesto vyhrážok dostal "poslednú šancu". Až po jej nevyužití majú prísť na rad sankcie OSN.
Za zlú označil El Baradei politiku voči KĽDR. "Severná Kórea je perfektným príkladom, čo netreba robiť v boji proti šíreniu zbraní hromadného ničenia. Diplomatické možnosti sú teraz veľmi obmedzené. Vojenské riešenie je nemysliteľné, pretože by mohlo dôjsť k použitiu jadrových zbraní. Ekonomické sankcie proti krajine, ktorá už nemá čo stratiť, by neboli účinné. Medzinárodné spoločenstvo sa z toho musí poučiť," myslí si El Baradei. Podľa generálneho tajomníka MAAE potrebuje Severná Kórea bezpečnostné záruky, ktoré sa jej USA zdráhajú dať. "Čo je pre severokórejských vodcov najdôležitejšie? Jadrová zbraň alebo bezpečnostné záruky a ekonomická pomoc? Ak uvažujeme racionálne, môžeme si predstaviť, že preferujú druhú možnosť." Severná Kórea koncom roka 2002 vypovedala z krajiny inšpektorov MAAE po tom, ako Spojené štáty oznámili, že režim tajne pokračoval vo vývoji jadrového arzenálu. Následne KĽDR vypovedala medzinárodnú zmluvu o nešírení jadrových zbraní. Severokórejský jadrový program vzbudzuje vážne obavy Spojených štátov i jej susedov. V roku 1998 totiž nad Japonskom preletela balistická raketa vystrelená z KĽDR, ktorá bola schopná niesť jadrovú hlavicu. Nedôveru vzbudzujú tiež obchodné aktivity KĽDR. Krajina, ktorej hospodárstvo je v hlbokej kríze a ktorého obyvatelia hladujú, si vypomáha vývozom jediného žiadaného artiklu - raketových a jadrových technológií.
Boj proti šíreniu zbraní hromadného ničenia sa po 11. septembri 2001 stal hlavnou súčasťou globálnej vojny proti terorizmu. Údaje, ktoré majú k dispozícii západné tajné služby, sú alarmujúce. Lenže otázniky vzbudzujú aj aktivity niektorých demokratických veľmocí. Americký prezident George W. Bush podpísal zákon, na základe ktorého poputuje 7,5 milióna dolárov na program vývoja atómových "minibômb". Tie by mali byť účinné najmä pri bombardovaní podzemných bunkrov a veliteľských stanov. "Bohužiaľ, odkaz, ktorý šíria Spojené štáty, je kontraproduktívny. Keď vidíme, ako Kongres vyčleňuje milióny dolárov na vývoj minibômb, rozumieme, že USA namiesto snahy o jadrové odzbrojenie hľadajú cesty k zdokonaleniu svojho arzenálu," tvrdí šéf MAAE El Baradei.