Z hľadiska praktickej pripravenosti, ktorá vyplýva z plnenia piatich kapitol akčného plánu pre členstvo v NATO, nie sú pochybnosti o pripravenosti SR na vstup do aliancie. Podľa ministra zahraničných vecí Eduarda Kukana sa na tom na minulotýždňovom rokovaní najvyššieho rozhodovacieho orgánu aliancie (NAC) v Bruseli so slovenskou delegáciou zhodli veľvyslanci 19 členských krajín NATO. Rozhodnutie o členstve SR v aliancii však padne na Slovensku v parlamentných voľbách. Rokovania totiž podľa E. Kukana opätovne potvrdili, že pre pozvanie do NATO bude rozhodujúca oddanosť demokratickým hodnotám a garantovanie kontinuity súčasného vývoja. "Dôležitejšia ako kontinuita je dôveryhodnosť politických strán, ktoré budú tvoriť budúcu vládu," zdôraznil E. Kukan a dodal, že predstavitelia NATO už veľakrát jasne definovali, ktoré politické subjekty v SR považujú za nedôveryhodné. Minister obrany Jozef Stank, ktorý sa na rokovaniach tiež zúčastnil, uviedol, že veľvyslanci členských štátov NATO vysoko oceňovali dokumenty, ktoré umožnili rozbehnúť reformu ozbrojených síl SR. Tá je považovaná za veľmi kvalitnú, na čom sa podieľa predovšetkým previazanosť plánov na reálne rozpočtové zdroje. Vyzdvihli tiež celkový pokrok, ktorý rezort obrany v tomto smere dosiahol za uplynulý rok, ako aj účasť SR v mierových misiách a pripravenosť zapojiť sa boja proti terorizmu. Vyjadrili však tiež obavy, či budú reformy ozbrojených síl pokračovať aj po voľbách a či sú naozaj nezvratné. J. Stank musel tiež vysvetľovať ako Slovensko zabezpečuje, aby sa odpredávaný prebytočný vojenský materiál nedostal do citlivých oblastí.