Národná banka Slovenska a ministerstvo financií predstavili spoločnú stratégiu prijatia eura v Slovenskej republike. Centrálna banka, ako aj ministerstvo preferujú čo najskorší vstup do eurozóny, proti čomu sa čím ďalej tým viac ozývajú hlasy o reálnej nepripravenosti slovenskej ekonomiky na taký vážny krok.
Spoločný materiál má len niekoľko strán a v porovnaní napríklad s 1 600-stranovou analýzou, ktorú majú vypracovanú vo Veľkej Británii, je to len maličká knižočka. Samozrejme, že nie je podstatná kvantita, ale kvalita. V materiáli, ktorý by mala tento týždeň prerokovať vláda SR, však chýbajú riziká spojené so skorým zavedením eura namiesto koruny. Rovnako tam chýbajú alternatívy, respektíve analýza dosahov neskoršieho vstupu ako v roku 2008 -- 2009.
Čo všetko stojí za tým, že sa centrálna banka zbavuje svojich možností regulovať ekonomiku prostredníctvom určovania úrokových sadzieb a ovplyvňovania výmenného kurzu koruny? V materiáli sa uvádza, že vstup Slovenska do eurozóny zvýši vďaka pozitívnym efektom rast hrubého domáceho produktu o jedno percento a, samozrejme, odpadnú transakčné náklady a mal by sa zvýšiť aj prílev zahraničných investícií. Na prílev investícií bude mať skôr dosah už fakt, že vstupujeme do samotnej Európskej únie, ale hlavne to, či sa nám podarí vyjednať výnimku na ponechanie nízkych daňových sadzieb. To je s najväčšou pravdepodobnosťou ten pravý stimul pre investorov.
Odporcovia čo najskoršieho vstupu do eurozóny argumentujú nízkou ekonomickou úrovňou Slovenska v porovnaní s menej rozvinutými štátmi eurozóny. Je však pravdivý aj argument ministerstva okolo ťažkostí stanoviť tú správnu úroveň, kedy by ekonomika mala zaviesť euro.
StoryEditor