Zlato prinieslo investorom v prvom polroku 2004 dostatok príležitostí na realizáciu zaujímavých obchodných stratégií. Na burze COMEX v New Yorku, ktorá je hlavným svetovým trhom pre túto komoditu a ostatné drahé kovy, sa cena zlata pohybovala v rozmedzí 375 až 436,5 dolára za trojskú uncu. V úvode roka sa jeho cena nachádzala vysokých úrovniach, odkiaľ sa však v polovici januára vydala medvedím trendom. Úvod februára priniesol príležitosti na nákup a následné posilnenie, ktoré bolo v polovici mesiaca vystriedané opačným trendom. Situácia bola podobná aj v marci, počas ktorého sa zlato vytrvalo posilňovalo a dostalo sa tak na nové maximá. Trh dosiahol svoje polročné maximum 1. apríla na cene 436,5 dolára a z tejto úrovne sa začala jeho zostupná cesta k tohtoročnému minimu 375 dolárov zo dňa 10. 5. Po odrazení od dna sa zlato posilňovalo s viacerými korekciami a uzatvorilo polročné obchodovanie na úrovni 395,6 dolára za trojskú uncu. Jeden futures kontrakt zlata sa skladá zo 100 trojských uncí. Pokiaľ chce investor obchodovať na tomto trhu, musí zložiť margin 2 025 dolárov na kontrakt. Zmena ceny o bod predstavuje 100 dolárov na jeden futures kontrakt.
Začiatok roku 2004 priniesol zvýšenie cien zlata až na 15-ročné maximum. Tohtoročné obchodovanie so zlatom sa začalo 5. januára na úrovni 423 dolárov za trojskú uncu. Rast ceny sa zastavil nasledujúci deň -- 434,5 dolára. Táto úroveň ostala kontraktným maximom pre nasledujúce tri mesiace. Na cenu zlata mal v úvode roka pozitívny vplyv dolár, ktorý sa na prelome roka prudko oslaboval oproti všetkým hlavným svetovým menám. Naopak, negatívny vplyv mala intervencia japonskej centrálnej banky v prospech dolára, horšie správy z amerického trhu práce a aj vyjadrenie prezidenta Fedu A. Greenspana, ktorý nepovažoval vysoký deficit platobnej bilancie za vážny problém pre americkú ekonomiku. Koncom januára investori zaznamenali pokles žltého kovu o štyri percentá, čo predstavuje najväčší pokles od februára 2000. Cena sa v prvom mesiaci roka pohybovala v pásme 402 až 434,5 dolára za trojskú uncu.
Fundamentálne správy ohľadne produkcie zlata v Rusku ovplyvnili trh hneď začiatkom februára, keď bol zverejnený medziročný nárast produkcie v Rusku o 3,5 percenta. Rastúca cena bola od 3. februára do poslednej tretiny februára ovplyvnená hlavne slabnúcim dolárom oproti euru a aj zhoršujúcou sa situáciou na Strednom východe. V prvej tretine februára trh ovplyvnila správa o stave nezamestnanosti v USA. Vo všeobecnosti sa očakávalo zlepšenie podmienok na americkom trhu práce. Posledný februárový týždeň sa niesol v znamení posilňujúceho sa dolára. Posilňujúci sa dolár spustil výpredaj na trhu so zlatom, ktoré sa tak oslabilo na najnižšiu úroveň od decembra minulého roku. Cena tak spadla z úrovní okolo 420 dolárov na februárové minimum 395 dolárov za uncu.
Začiatok marca bol pre drahé kovy pozitívny. Trh otvoril na úrovni 401,4 dolára a ku koncu prvého marcového týždňa drahé kovy vymazali straty. Podporou pre vzrast žltého kovu, ale aj striebra a platiny, bola situácia na devízovom trhu. V úvode nasledujúceho týždňa nastala korekcia ziskov posilnenia drahých kovov v predchádzajúcich dňoch, ale v ďalších dňoch prevládala býčia nálada. Fundamentálna správa, ktorá výrazne ovplyvnila trh s drahými kovmi, sa týkala podpísania očakávanej dohody Európskej centrálnej banky, 12 regionálnych centrálnych bánk v EÚ, Švajčiarskej Národnej banky a Švédskej Riksbank o obnovení obmedzenia predaja zlata na maximálne 2 500 ton počas nasledujúcich 5 rokov -- až do septembra 2009. Ročný limit na predaj zlata sa tak zvýšil zo 400 na 500 ton ročne, čo bolo aj v súlade s očakávaniami analytikov. Spomínaná dohoda bude platná od septembra 2004. Aj napriek tomu, že sa koncom pracovného týždňa stali teroristické útoky v Španielsku, trh so zlatom nereagoval adekvátne na túto situáciu a zlato sa oslabilo na najnižšiu úroveň od začiatku týždňa. Dvanásty týždeň bol prevažne ovplyvnený narastajúcim geopolitickým napätím, hrozbami teroristických útokov a slabnúcim americkým dolárom. Hneď v úvode týždňa sa drahé kovy posilnili o viac ako jedno percento pod vplyvom hrozieb teroristickej organizácie Al-Kajdá. V strede týždňa vyvolalo korekciu na trhu so zlatom posilnenie amerického dolára po zverejnení nárastu inflácie v USA, ale hneď na druhý deň nám tento trh predviedol seansu, kde sa žltý kov dostal až na najvyššiu úroveň, na ktorej bol naposledy pred mesiacom. Aj zvyšné marcové dni boli výrazne ovplyvnené hrozbami teroristických útokov a eskaláciou napätia na Blízkom východe. Dňa 22. marca dosiahlo zlato svoje mesačné maximum a od 3. marca sa cena tohto kovu v dôsledku šíriaceho sa terorizmu zvýšila o 7 percent. Celý marec sa tak prevažne niesol v znamení posilnenia a býčej nálady na trhu so zlatom. Mesačné minimum trh otestoval na úrovni 392 dolárov 3. marca a najvyššiu cenu dosiahol v poslednom dni v mesiaci, keď cena vystúpila až na 431,4 dolára za uncu. Mesačný rozptyl ceny tak zaznamenal hodnotu 3 940 dolárov na jeden futures kontrakt.
Začiatkom apríla dosiahla cena zlata opäť 15-ročné maximá, ale na tejto úrovni začali investori vyberať svoje zisky, a tak sa tento drahý kov neudržal a následne korigoval. Fundamenty, ktoré ovplyvnili trh, boli hlavne dolár, ktorý naberal na sile vďaka pozitívnym správam z amerického trhu práce. Analytici očakávali vytvorenie 120-tisíc nových pracovných miest, ale čísla, ktoré prišli, boli vysoko nad očakávaniami. Následkom tejto správy cena žltého kovu klesla najviac za posledných 5 týždňov. V 15. týždni ovplyvňovali trh hlavne fundamentálne správy: už spomínané pozitívne správy z amerického trhu práce, následný pokles amerického dolára oproti euru a zvýšenie ratingu Japonska. Najdôležitejším faktorom sa znova ukázala zhoršujúca situácia v Iraku, hrozba teroristických útokov a neustále napätie na Blízkom aj Strednom východe. Od začiatku apríla do 6. apríla sa žltý kov oslabil až o 4 percentá. Situácia po predĺženom víkende po Veľkonočných sviatkoch nepriniesla pozitívny trend drahým kovom a hneď v úvode obchodovania sa pod tlakom posilňujúceho sa dolára začalo oslabovanie drahých kovov. Už v utorok 13. apríla sa žltý kov oslabil o 13,2 bodu, čo predstavuje profit alebo stratu vo výške 1 320 dolárov na 1 kontrakt a 15. apríla tento žltý kov dosiahol svoje mesačné minimum na úrovni 400 USD za trojskú uncu. Zlato sa tak prepadlo o 5 percent v medzitýždennom vyjadrení. V polovici mesiaca boli zverejnené správy, ktoré významne pomohli doláru: bol zverejnený najväčší nárast exportu v USA za posledných 7 rokov. Z pohľadu investora 16. týždeň predstavoval veľmi dobrú príležitosť na viac ako 100-percentné zhodnotenie prostriedkov voči vstupnej investícii prostredníctvom futures kontraktov. Výrazné cenové pohyby na trhu s drahými kovmi robia tieto komodity zaujímavou investičnou príležitosťou pre čoraz širší okruh investorov z celého sveta. V 17. týždni sa najskôr žltý kov posilnil, aby vzápätí stratil svoje pozície. Na úvod obchodovacieho týždňa sa najskôr drahé kovy mierne posilnili. Na 2-týždňové maximum sa posilnila aj meď, ktorej podporou je silný dopyt a dlhodobo klesajúci stav zásob medi vo svete. Následný negatívny dosah na drahé kovy malo zverejnenie poklesu investorskej dôvery v Nemecku, čo spôsobilo oslabenie eura a následné posilnenie dolára. Negatívny vplyv na zlato malo aj vystúpenie Alana Greenspana, čím sa znova posilnil americký dolár. Deklarovaná možnosť skorého zvýšenia úrokových sadzieb v USA mala negatívny vplyv nielen na zlato, ale aj na ceny priemyselných kovov -- hliník sa oslabil najviac za posledných 15 rokov a meď padla najviac za posledných 7 rokov. Od 1. 4. do 22. 4. sa zlato oslabilo až o 9 percent. Posledný aprílový týždeň sa začal zhodnocovaním zlata a striebra v dôsledku zverejnenej správy o podmienkach podnikateľského prostredia meraného indexom IFO v Nemecku, ktorá mala pozitívny charakter. Zastavilo sa aj posilňovanie amerického dolára a vplyv mala aj zhoršujúca sa geopolitická situácia. Nasledujúce dni sa trh so žltým kovom neúspešne pokúsil o prekonanie technickej úrovne 400 dolárov za uncu, ale nedostal sa cez ňu a po zverejnení očakávaného spomalenia hospodárskeho rastu Číny nastal tvrdý výpredaj. Cena zlata klesla až o 3,5 percenta. Čína sa stáva lídrom v rýchlosti ekonomického rastu a novou ekonomickou veľmocou. Je jedným z najväčších svetových spotrebiteľov drahých kovov, preto sú trhy s komoditami veľmi citlivé na jej vyhlásenia. Pokles ceny zlata sa 29. apríla zastavil až po zverejnení slabšieho rastu hrubého domáceho produktu v USA. Cenové rozpätie 4. mesiaca v tomto roku dosiahlo úroveň 381 až 436,5 dolára za trojskú uncu.
Prvý májový obchodovací týždeň sa vyznačoval zhodnocovaním žltého kovu v dôsledku posilňovania sa eura oproti doláru a po zverejnení menšieho rastu vo výrobnom sektore americkej ekonomicky. Zhodnocovanie zlata zastavilo zverejnenie správ z amerického trhu práce. Zatvárajúca cena zlata bola v piatok 7. mája na úrovni 382,5 dolára. V 2. májovom týždni bola zverejnená správa o rekordnom obchodnom deficite a o nízkom raste inflácie v USA, čo spôsobilo mierny vzrast zlata. Tretí májový týždeň sa niesol v pozitívnom duchu pre drahé kovy. Zlato sa začalo posilňovať a po sérii 9 rastúcich obchodných seáns v rade uzatvorilo mesiac na úrovni 396 dolárov. Najskôr situáciu na trhu ovplyvnili teroristické útoky v Bagdade, v Iraku a v Turecku, čo spôsobilo oslabenie dolára; posilnenie eura oproti doláru, zhoršenie podmienok vo výrobnom sektore americkej ekonomiky. Žltý kov sa v závere týždňa dokázal posilniť až na 2- týždňové maximum. Posledné májové dni sa niesli v býčej nálade. Fundamenty, ktoré ovplyvnili kladne trh v tomto období, boli nasledujúce: produkcia zlata v Austrálii klesla v 1. štvrťroku na najnižšiu úroveň za posledných 10 rokov (medziročne klesla až o 7 percent v dôsledku ťažkých tropických cyklónov). Znehodnocoval sa dolár a trh ťažil aj z obáv pred teroristickými útokmi. Zlato sa v dôsledku týchto fundamentov posilnilo v piatok 28. mája na mesačné maximum. Trh sa v máji pohyboval v hraniciach 375 až 400,1 dolára za trojskú uncu.
Začiatkom júna cena žltého kovu najskôr rástla v dôsledku zlej geopolitickej situácie, ale po zverejnení pozitívnych správ z výrobného a stavebného sektora americkej ekonomiky nastalo vyberanie ziskov z predchádzajúcich dní. Ďalšie dni sa niesli v medvedej nálade v dôsledku pozitívnych správ z americkej ekonomiky. Začiatok 24. týždňa sa niesol v trende mierneho rastu cien. Siedmeho júna sa americký dolár oslabil až na dvojmesačné minimum oproti euru a zlato sa posilnilo. Rovnaký trend nastal aj na druhý deň, ale zlato nedokázalo prekonať technickú hranicu 400 dolárov. Pokles cien počas celého týždňa sa zastavil až 10. júna, keď obchodníci pristúpili na vyberanie ziskov pred predĺženým víkendom. Po zverejnení správy o náraste počtu žiadateľov o podporu v nezamestnanosti sa zastavilo posilňovanie dolára a následne cena zlata vzrástla a uzavrela na 389,3 dolára. Tretí júnový týždeň sa začal miernym poklesom. Začiatok 26. týždňa sa niesol v pokojnom duchu a obchodovanie sa pohybovalo v úzkom pásme. Pozitívny vplyv na kovy mala séria bombových útokov v Iraku a v Turecku a pokles objednávok tovarov dlhodobej spotreby v USA. Koniec júna sa vyznačoval pokojným obchodovaním a zlato sa väčšinou udržiavalo nad psychologickou hranicou 400 dolárov aj napriek predčasnému odovzdaniu moci do rúk irackej vlády. Posledné dni 27. týždňa sa vyznačovali býčou náladou v dôsledku slabých čísel z amerického trhu práce. Zlato uzatvorilo prvý polrok na úrovni 395,6 dolára, pričom ceny sa v priebehu júna pohybovali v mantineloch 385,9 až 408,5 dolára za trojskú uncu.
Z uvedených faktov je možné vysledovať výraznú závislosť medzi cenou zlata a devízovým trhom. Vývoj americkej meny je určujúcim faktorom pre pohybu na trhu so zlatom a nestála politická situácia v tomto období najviac ovplyvňovala obchodovanie s touto dôležitou komoditou.
StoryEditor