Benoit d´Aboville, francúzsky veľvyslanec v bruselskej centrále NATO, odvodzuje svoj pôvod od poručíka delostrelectva, ktorý kedysi pomohol severoamerickým kolóniám zvíťaziť v rozhodujúcom boji za nezávislosť. "Vždy hovorím, že môj predok si možno vybral nesprávnu cestu, keď podporil povstalcov," zvykne žartovať na túto tému.
A úškľabkom len potvrdzuje to, čo tu už každý vie -- že je zosobneným tŕňom v americkej päte. Organizácia Severoatlantického paktu sa stala scénou pre francúzsko-americké trenice a d´Aboville jej popredným hercom. Jeho účinkovanie len zdôrazňuje ešte stále existujúcu širokú priepasť vnútri NATO, ktoré pritom predstavuje jediné ohnivko, spájajúce USA a Európu politicky i vojensky.
Rozdielne názory oboch krajín sa týkajú predovšetkým úlohy, ktorú by NATO malo zohrávať pri riešení kritických problémov z hľadiska globálnej stability dnešného sveta, ako sú napríklad Afganistan, Irak či rozšírený Blízky východ. "Táto trhlina je pre spojenecký zväzok veľmi škodlivá, pretože v konečnom dôsledku nebudeme schopní plniť funkciu byť organizáciou s celosvetovým politickým dosahom," hovorí Ahmet Uzumcu, turecký veľvyslanec pri ústredí NATO.
Zhodou okolností aj terajší americký veľvyslanec pri NATO Nicholas Burns má rodinné väzby k niekdajším bojovníkom za americkú nezávislosť. Jeho manželka je potomkom revolučného generála, ktorý v bitke pri Yorktowne bojoval po boku Francúzovho predka. Tým sa však aj spoločné znaky oboch veľvyslancov končia.
Paralyzujúci efekt americko-francúzskych nezhôd sa plne ukázal v nedávnych dňoch, keď d´Aboville obhajoval nekompromisnú líniu francúzskeho prezidenta Jacqua Chiraca vo veci angažovanosti NATO v Iraku. Podľa plánov Washingtonu by podstatou misie v tejto krajine mal byť výcvik irackej armády, čo aj väčšina z 26 štátov NATO podporila. Francúzsko však namietlo, že vlajúca zástava NATO v Bagdade by túto organizáciu fakticky zatiahla do diania v Iraku, a to v úlohe služobníka koaličných síl. Navyše by poskytla zdanie širokej medzinárodnej podpory Bushovej vláde, ktorá si niečo podobné želá priam túžobne, len aby otupila hroty kritiky zo strany demokratov v kampani pred prezidentskými voľbami. Výsledkom tohto rokovania bolo napokon kompromisné rozhodnutie, že NATO predbežne vyšle do Bagdadu len malú skupinu pozorovateľov.
Americko-francúzske rozpory v NATO nie sú nové. Prezident Charles de Gaulle práve v reakcii na ne v roku 1966 inicioval vystúpenie Francúzska z vojenskej časti tejto organizácie a súčasne aj vypoklonkoval sídlo NATO z Paríža. Francúzi na NATO odvtedy často nazerajú len ako na nástroj zahraničnej politiky Washingtonu a najrôznejšie americké iniciatívy sa pokúšajú obísť či celkom prekaziť. Benoit d´Aboville si za dva a pol roka roka svojho pôsobenia v Bruseli dal hodne námahy, aby sa ukázal ako európsky štátnik a diplomat starej školy. Na druhej strane, Nicholas Burns často vystupuje ako muž, čo má naporúdzi hotové recepty na všetko a hneď. Diplomati, ktorí ich oboch poznajú, hovoria, že odlišnosť týchto dvoch osobností naplno reflektuje i rozdiely v americkom a európskom nazeraní na svet vôbec. (hn/gaf)
StoryEditor