Medzinárodný projekt známy pod názvom Rozvoj sociálneho dialógu na bipartitnej úrovni, ktorý je financovaný z prostriedkov Phare a realizovaný na Slovensku pod patronátom holandských a britských expertov, urobil v prvej dekáde marca t. r. významné zhodnotenie svojej ťažiskovej témy na úrovni vrcholných predstaviteľov Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR, Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR a Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVaR) SR. Stalo sa tak za účasti prezidenta AZZZ SR Michala Ľacha, prezidenta KOZ SR Ivana Saktora a ministra MPSVaR Ľudovíta Kaníka na osobitnej konferencii v bratislavskom hoteli SOREA pod názvom Budúcnosť sociálneho dialógu. Za organizátorov sa na nej zúčastnili predvstupoví poradcovia Roel van de Waal z Ministerstva sociálnych vecí a zamestnanosti Holandska (MSAE) a Grahamm Rainsforth z Poradenskej služby Spojeného kráľovstva pre zmier a arbitráž (ACAS).
Ako v súvislosti s nastolenou témou povedal na konferencii M. Ľach -- aktuálny stav našej spoločnosti ešte stále pociťuje nevyhnutnú potrebu a bude ju dlho pociťovať aj v nadchádzajúcom období, aby vrcholný sociálny dialóg na tripartitnej úrovni garantoval jej vyvážený rozvoj. Zamestnávatelia ho považujú za dôležitú súčasť stabilného podnikateľského prostredia. S postupujúcimi tranzitívnymi zmenami našej spoločnosti možno podľa M. Ľacha predpokladať rast významu bipartitných vzťahov medzi odbormi a zamestnávateľmi najmä v kolektívnom vyjednávaní, napriek tomu i naďalej bude dôležitý diel zodpovednosti za optimálne fungujúci sociálny dialóg prináležať vláde.
V širokej diskusii zaznelo veľa podnetných a zaujímavých názorov zo strany zúčastnených sociálnych partnerov. Zhodli sa okrem iného napríklad na tom, že po našom očakávanom vstupe do Európskej únie vzrastie ich vážnosť a zodpovednosť na všetkých úrovniach tripartitného vyjednávania. Za nesprávny sa pritom označil taký prístup k partnerovi, ktorý by ho považoval za akési paušálne zlo. Napriek klesajúcemu stavu organizovanosti odborov však zároveň dominoval postoj, že oveľa väčším rizikom by pre sociálny dialóg mohol byť nečitateľný partner bez náležitej úrovne reprezentatívnosti. Zaujali tiež myšlienky, ktoré si kládli otázku, či je sociálny dialóg jeho účastníkov nákladom alebo investíciou. Prevládol názor, že sociálny konsenzus je dobrou investíciou do budúcnosti a že by spoločnosť nemala nechať jeho financovanie prevažne na pleciach organizovaných zamestnávateľov a odborov.
StoryEditor