Podľa starého japonského protokolu sa požaduje, aby sa pred cisára predstupovalo "so strachom a chvením". Podobné pocity zažíva každý deň mladá Belgičanka Amélie v mamutej tokijskej obchodnej firme Yumimoto. Na konci minulého roku sme sa s jej príbehom mohli stretnúť aj v slovenskom preklade knihy mladej belgickej grafomanky a bestselleristky Amélie Nothombovej, tento týždeň prichádza do kín sfilmovaná verzia Strach a chvenie. Zatiaľ čo sa mnohí filmári držia literárnej predlohy iba veľmi voľne, francúzsko-japonský tím sa na predlohu prisal ako pijavica a vytvoril jej verný prepis. Verný natoľko, že v prípade, ak ste náhodou čítali knihu, vás bude až trochu otravovať. Knihy sa však čítajú v oveľa menšej miere než navštevuje kino, takže toto prekrytie zrejme nebude veľké.
Schizofrénia variácií toho istého produktu je v tom, že slovenský preklad knihy mal názov V ohromení a strachu, ale to je len malý jazykový problém a dôkaz nedôslednosti. V podobných nuansách sa odlišuje aj film od knihy. Vybral si všetky podstatné zlomy v kariérovom "postupe" mladej Belgičanky, pridal jedno krvavé fantazírovanie o pomste a vynechal esejistickú pasáž o postavení žien v súčasnej japonskej spoločnosti, ktorá by sa na filmové plátno dala preniesť iba prostredníctvom ďalších názorných príkladov, prípadne toporným vnútorným monológom. Takto si film nechal všetok priestor pre čistý dej.
Amélie sa narodila v Japonsku a žila tam až do svojich piatich rokov. Potom úspešne študovala a na začiatku deväťdesiatych rokov sa jej splnil veľký sen -- podpísala ročnú zmluvu ako tlmočníčka a mohla sa vrátiť do Japonska, ku ktorému ju viazalo silné emocionálne puto. Namiesto vysnívanej kariéry ju čaká séria väčších či menších ponížení a postupné degradovanie z tlmočníčky až na toaletárku.
O filme sa nedá povedať, že je to komédia, skôr je to úsmevná snímka s veľmi trpkou príchuťou. Istú podobu ponižovania a šikany zažije v práci asi každý (od otvorene arogantných spôsobov, až po rafinovanejšie metódy, ako je nedostatočné finančné ocenenie a pod.), takže cieľová skupina tohto filmu je veľmi široká. Na svoje si prídu najmä tí, ktorý sa vo vlastnom žargóne nazývajú kancelárskymi krysami -- prakticky celý dej sa odohráva práve v tomto prostredí, akurát že sa v porovnaní so slovenskými firmami málo venuje obľúbeným obedom, popíjaniu kávy či spaľovaniu tabaku. Strašidelná sonda do japonskej pracovnej kultúry a hierarchie môže byť pre niekoho zaujímavým pohľadom na rozdiely medzi krajinami a ich obyvateľmi, pre iných to však môže byť smutný príbeh o takmer nulovej schopnosti mladej hrdinky pochopiť cudziu kultúru.
StoryEditor