New York Times (NY Times) sa posledné týždne lepí smola na päty - jeden škandál strieda druhý. Minulý týždeň ho opustili dvaja najvyššie postavení predstavitelia denníka - výkonný riaditeľ Howell Raines a šéfredaktor Gerald Boyd. Ide o ďalšiu salvu v novinárskej melodráme, ktorá sa začala v máji. Denník oznámil, že redakciu bude dočasne viesť 66-ročný bývalý riaditeľ Joseph Lelyveld, ktorý prevzal aj funkciu šéfredaktora. Riaditeľ Raines, za ktorého vedenia síce prepukol najväčší škandál v dejinách jedných z najpoprednejších novín sveta, však šéfoval Timesom v čase, keď získali za jeden rok hneď sedem Pulitzerových cien, väčšinu za spravodajstvo z teroristických útokov z 11. septembra 2001.
Ešte pred týždňom staré vedenie akceptovalo výpoveď reportéra Ricka Bragga, laureáta Pulitzerovej ceny. Nedávno ho totiž šéfredaktor oficiálne pokarhal za reportáž, pod ktorou bol síce podpísaný, no jeho nosnú časť napísal externý spolupracovník Timesov. Bragg opúšťa rady redakcie v čase, keď sa snaží pozviechať z nedávneho škandálu, ktorého hlavným aktérom bol novinár Jayson Blair. Blair články plagizoval, vykrádal a nehovoriac o celom rade nepresností - až v 36 zo 73 jeho posledných reportáží.
Bragg sa snaží zbaviť zodpovednosti za každú cenu a svoju výpoveď pripisuje "mučivej atmosfére" v novinách po prepustení Blaira. Dnes už bývalý výkonný riaditeľ New York Times Howell Raines sa pritom snažil redakciu, ako aj čitateľov, upokojiť: "Našim redaktorom plne dôverujeme, vieme, že ide o ťažké časy," hovorí sa v internom e-maili, ktorý rozposlal zamestnancom redakcie. Informovala o tom americká televízna stanica MSNBC.
Times údajne najprv suspendoval Bragga na obdobie dvoch týždňov za fíčer o floridských zberačoch ustríc. V tlačovej oprave NY Times pred časom zverejnili, že Bragg síce bol pod článkom podpísaný, navštívil pobrežné mesto Apalachicolu, no externý spolupracovník urobil nosnú časť článku - informoval priamo z terénu a zhováral sa s rybármi. V oprave sa uvádzalo, že pod článkom mal byť spolu s Braggom podpísaný aj externista. Pulitzerom ovenčený novinár sa obhajuje tým, že prax Timesov podľa neho bola neuvádzať mená novinárov na voľnej nohe, ktorých informácie a rozhovory sú použité v článkoch domovských redaktorov. "V Timesoch je veľký rozdiel v politike a praxi, čo sa týka uvádzania externistov ako zdroja. Pre spolupracovníka je takmer nemožné, aby bol v NYT pod článkom podpísaný," hovorí Bragg. Hovorkyňa redakcie Catherine Mathisová mu kontrovala: "Keď vezmeme do úvahy, akú veľkú časť článku druhý novinár napísal, mal byť pod ním podpísaný. Obzvlášť preto, lebo externista opisoval prostredie a robil rozhovory priamo v teréne." Bragg mal pôvodne napísať komplexnejší materiál o rozvoji oblastí Mexického zálivu, navštívil v tejto súvislosti niekoľko miest, no príbeh práve promovaného študenta J. Wesa Yodera, praktikanta v Timesoch a jeho spolupracovníka, sa mu zdal taký atraktívny, že sa rozhodol problematiku zúžiť. "Jeho úlohou bolo obsiahnuť všetko o živote rybárov a urobil výbornú prácu," tvrdí Bragg, aj keď tieto slová príliš nehrajú v prospech jeho etických zásad a morálky. Podľa neho však nejde o jediný prípad a v NYT sa to stáva bežne.
Zemetrasenie v bašte serióznej žurnalistiky ešte zrejme neskončilo. Paradoxom pritom je, ako informoval britský denník Daily Telegraph, že je vlastne výsledkom tvrdého presadzovania pozitívnej diskriminácie černošského obyvateľstva. Mnohí kritici tvrdia, že Blair sa do novín dostal iba vďaka čiernej farbe pleti a tá bola aj jeho vstupenkou do vyšších pozícií, inak si nikto nevie vysvetliť prehliadanie evidentných prehreškov tohto žurnalistu. Ako príklad "politickej korektnosti" Timesov Telegraph uviedol príklad vlastného komentátora Borisa Johnsona, ktorý svojho času napísal komentár pre tento americký denník. Johnson napísal text, v ktorom ako príklad skorumpovaného štátu použil africkú Guineu. Vydavatelia New York Times však prepísali Guineu na Čile s odôvodnením, že ich princípom je nenavážať sa do žiadnej "doslova čiernej africkej krajiny".