Koncom roku 2002 zverejnila OECD pravidelnú výročnú správu Pohľady na vzdelávanie -- ukazovatele OECD 2002 (Education at a Glance -- OECD Indicators 2002), v ktorej hodnotí efektívnosť a kvalitu vzdelávacích systémov v krajinách OECD z údajov za roky 1999 a 2000.
Štúdia konštatuje, že počet osôb bez stredoškolského vzdelania klesol takmer vo všetkých krajinách OECD. V "maturitnom veku" strednú školu ukončilo vo väčšine krajín 70 % a, napríklad, v Nemecku, Maďarsku, Japonsku, Poľsku až viac ako 90 % obyvateľov. Vo vekovej skupine od 25 do 34 rokov patrí Slovenská republika medzi lídrov -- je na 2. mieste za Južnou Kóreou, pričom až 94 % ľudí z tejto vekovej skupiny má aspoň stredoškolské vzdelanie. Ďalej nasleduje Nórsko (93 %), Česká republika a Švajčiarsko (92 %). Vzhľadom na to, že sa Slovenská republika stala členom OECD v decembri 2000, niektoré údaje za SR publikácia neuvádza.
Ženy kontra muži
V prípade dospelej populácie však naďalej pretrvávajú rozdiely v počte absolventov medzi pohlaviami. Príčinou je nedostatok príležitostí (hlavne v minulosti) alebo nedostatok motivácie: medzi tými, čo nepokračovali v štúdiu na strednej škole, prevažujú ženy zo starších vekových skupín. U mladých ľudí je tento rozdiel oveľa menší alebo dokonca opačný. V súčasnosti je totiž veľa krajín, kde strednú školu ukončilo viac žien (Francúzsko, Nemecko, Island, Írsko, Taliansko a Španielsko). Z vysokých škôl sú pre ženy naďalej najpopulárnejšie oblasti školstva, zdravotníctva, sociálne a humanitné vedy (dve tretiny). Menej než jedna tretina študuje matematiku a menej ako jedna štvrtina technické smery.
Najlepší matematici z Japonska
Program medzinárodného vyhodnocovania okrem iného zistil veľké kvalitatívne rozdiely. Napríklad až 19 % 15-ročných Fínov a Novozélanďanov dosahuje veľmi vysokú úroveň v čítaní a porozumení textu, na rozdiel od Mexika, kde sa do tejto kategórie dostalo len 1 % žiakov. Najlepšie výsledky v matematike dosahujú 15-roční študenti v Japonsku, potom v Južnej Kórei a na Novom Zélande. Aj v prírodných vedách vedú Japonci a Kórejčania. Štúdia ďalej konštatuje, že rozdiely medzi školami môžu byť dané geograficky, inštitucionálnymi faktormi alebo výberom študentov podľa schopností. Rozdiely často závisia aj od rodinného prostredia: 15-roční žiaci, ktorí majú rodičov s vyšším pracovným statusom, vykazujú v priemere aj vyššiu gramotnosť.
Slovensko pod priemerom
So vzdelaním sú úzko späté i financie. Nižšie výdavky na vzdelanie nemožno automaticky spájať so slabšou kvalitou vzdelávacích služieb. Napríklad Austrália, Fínsko, Južná Kórea a Veľká Británia, ktoré nemajú vysoké výdavky na študenta základnej a nižšej úrovni, dosahujú v niektorých odboroch najlepšie výsledky. Krajiny OECD vydávajú vo všeobecnosti 5,8 % svojho kolektívneho HDP na vzdelávacie zariadenia. Výdavky Slovenskej republiky sú pod týmto priemerom a sú najnižšie z krajín V4 -- len 4,4 % (na porovnanie: v Poľsku je to 5,3 %, Maďarsku 5,2 % a Českej republike 4,7 %). Z celkových verejných výdavkov prideľujú krajiny OECD na vzdelanie 12,7 %. V tomto prípade je SR so svojimi 13,8 % nad priemerom.
Štvrtina života v laviciach
Až v 25 z 27 krajín OECD sa chodí do školy v priemere 15 až 20 rokov, pričom účasť na vysokoškolskom štúdiu vzrástla v období medzi rokmi 1995 -- 1999 takmer vo všetkých krajinách. Zaujímavým je porovnanie, že v Českej republike, vo Francúzsku, v Írsku a na Slovensku majú študenti nastupujúci na vysokú školu menej ako 22 rokov, zatiaľ čo v Dánsku, na Islande, Novom Zélande a vo Švédsku sú vysokoškolskí študenti viac ako 22-roční. Dôležitým trendom ostáva, že až vyše 40 % populácie krajín OECD nekončí svoje vzdelávanie vysokou školou, ale pokračuje v aktívnom vzdelávaní a školení aj naďalej.
Priemerné výdavky krajín OECD na študenta (USD)
5 174 11 422
USA -- 19 220
Mexiko 480 --
Švajčiarsko 9 756 --
ČR 3 449 5 688
Maďarsko 2 368 5 861
Poľsko 1 583 3 912
SR 2 637 5 325
(hn)