Rozhodnutie kresťanských demokratov podporiť privatizáciu troch rozvodných energetických podnikov (REP) je nepochybne správnym signálom -- jednak dovnútra vládnej koalície, jednak pre občanov. Pretože konštatovanie, že argumenty ministerstiev privatizácie a hospodárstva presvedčili KDH (ktoré je inak dosť nedôverčivé ak ide o energetiku), hovorí pomerne výrečne. A tak hlavným bojovníkom proti tomuto kroku ostáva už len strana Smer Roberta Fica, podľa ktorého ide o hospodársku vlastizradu. Záujem R. Fica o energetiku je trvalý, stačí si spomenúť na dávne tvrdenia o nevyhnutnosti dostavať 3. a 4. blok JE Mochovce a o zahraničnom investorovi, ktorý je pripravený tento projekt realizovať aj bez záruky slovenskej vlády, ale aj o potrebe zachovania prevádzky v JE Jaslovské Bohunice i po termíne, ktorý SR dohodla s EÚ. Jeho výroky preto neprekvapujú.
Najnovšie sa do diskusie o privatizácii REP zapojila aj Aliancia nového občana (ANO). Ide na to z druhého konca -- nemá nič proti privatizácii ako takej, len vecný a časový postup vyvoláva jej obavy. Ako konštatoval expert ANO pre oblasť privatizácie, začať "distribučkami" nebolo správne. Ide o "čerešničku", ktorej predaj spôsobí vážne problémy, pretože len ťažko sa nájde záujemca o ten zvyšok -- Slovenské elektrárne (SE). Tie ťažia miliardové úvery za dostavbu JE Mochovce (skutočné problémy uvidíme, keď uplynie lehota životnosti tejto elektrárne), a od ktorých sa navyše odčlení SVD Gabčíkovo. Stranícky líder pána Opaterného, televízny magnát Pavol Rusko, použil príklad z brandže: pri nákupe filmov vám k jednému "áčkovému" pribalia zopár "béčkových" a kôpku "céčkových" -- ak chcete trhák, musíte vziať aj tovar neistej hodnoty. Aplikované na privatizáciu v energetike to znamená, že záujemcovi o REP pribalíte nejakú tú kolekciu elektrární. Tie sú naozaj problematickým "tovarom": v Európe je v súčasnosti prebytok elektrickej energie a nevedno, ako dlho tento stav potrvá. Lenže investor s takýmto "kompletovaním" nemusí súhlasiť (je v inej pozícii ako majiteľ televízie, ktorý musí niečím zaplniť 24 hodín denne), a ak aj bude, tak si zráta cenu za celý balík. Výsledkom takéhoto pokusu by bolo zdržanie procesu privatizácie v celom sektore energetiky so všetkými negatívnymi následkami: od možnosti prideľovania výnosných sinekúr straníckym verným, cez tunelovanie, až po pretrvávanie finančnej podvyživenosti odvetvia.
Postup vlády pri privatizácii v energetike vysvetľuje ANO tým, že vláda rýchlo potrebuje peniaze a privatizácia REP sa dá zrealizovať najrýchlejšie. Pripúšťame, že na tomto argumente je niečo (dosť) pravdy. Lenže žiadna iná vláda asi nebude môcť postupovať inak -- a nielen preto, lebo aj ona bude potrebovať peniaze.
StoryEditor