Rekordne nízka účasť na historicky prvých regionálnych voľbách v samostatnej SR poukázala na to, čo si je ochotný priznať len máloktorý politik. Reforma verejnej správy sa na Slovensku robí "zhora", príliš rýchlo a bez ohľadu na realitu. Občania v regiónoch ju nepociťujú ako svoju aktuálnu a skutočnú potrebu, nerozumejú jej a netušia, čo by im mohla priniesť -- okrem novej úradníckej štruktúry. Svedčia o tom aj predvolebné sľuby mnohých kandidátov, ktorí ľuďom bezostyšne sľubovali veci, na ktoré nebudú mať kompetencie ani peniaze. Na rozdiel od väčšiny členských krajín EÚ nemá novovznikajúca regionálna samospráva na Slovensku historickú kontinuitu, nevinula sa "zdola". Uhorský systém samosprávy bol na území dnešnej SR zrušený krátko po vzniku prvej ČSR. V pamäti národa preto už takmer úplne vymizol význam slova župa a župan -- s jeho pozitívami i negatívami. Tie by možno mohla pripomenúť Kalinčiakova Reštaurácia, to však nič nezmení na tom, že veľká väčšina obyvateľov pravdepodobne nie je celkom presvedčená o "priblížení verejnej správy k ľuďom". Skôr prevládajú obavy, že so vznikom nových "gubernií" prídu noví "gubernátori", ktorí budú potrebovať zabezpečiť seba i svojich blízkych a známych. Vychádza sa pritom z historickej skúsenosti, ktorá je, na rozdiel od územnej samosprávy, živá. Takáto nedôvera je však asi jedným z najhorších možných začiatkov, akú si tvorcovia reformy verejnej správy mohli predstaviť.