Energia slnka má blahodarný vplyv na ľudský organizmus -- zvýšená vitalita a pocit zdravia, podpora výmeny kyslíka a oxidu uhličitého v pľúcach, tvorba hormónov alebo tvorba vitamínu D. Na tieto pozitívne účinky je však potrebné relatívne málo slnečného žiarenia. Vedci zistili, že napríklad na tvorbu vitamínu D stačí len 10-minútové slnečné ožiarenie predlaktia denne.
Nadbytok slnečného žiarenia môže vyvolať ochorenie, a preto je veľmi dôležité poznať aj tienisté stránky slnečného svetla.
Nové poznatky o reakciách kože na slnečné lúče vyžadujú nový prístup k slnku. Koža -- naše "najdrahšie šaty" -- nás okrem iného chráni pred ultrafialovým žiarením (UV).
UV žiarenie spôsobuje žiaduce opálenie na dovolenke -- súvisí ale, ak si ho doprajeme nad mieru, tiež s vývojom závažných ochorení, napríklad rakoviny kože a pier.
Rozlišujeme žiarenie UVA, UVB a UVC (posledný typ nepreniká na zemský povrch). Čím je vlnová dĺžka žiarenia väčšia, tým viac a hlbšie preniká do kože. Žiarenie UVA teda prepúšťa koža viac než žiarenie UVB.
Najväčšiu časť UV žiarenia tvorí práve žiarenie UVA. Spôsobuje aktiváciu melanocytov, s následnou tvorbou melanínu (kožného pigmentu), a tým stmavnutie pokožky.
Pri prílišnej expozícii však môže poškodiť pružnosť elastických a kolagénových vlákien kože, a tak spôsobiť jej predčasné starnutie. Koža sa stane suchou, vráskavou a objavujú sa na nej pigmentové škvrny.
Žiarenie UVA tiež podporuje vznik rakoviny kože a môže vyvolať aj tzv. mallorca akné. Ide o reakciu citlivej kože na súčasné pôsobenie žiarenia UVA a emulgátorov, alebo tukov z kozmetických prípravkov (ku ktorým patria tiež produkty na ochranu proti slnku).
Žiarenie UVB sa podieľa na tvorbe vitamínu D a je preto dôležité na zdravý vývoj kostí, taktiež sa podieľa na aktivácii melanocytov v bazálnej vrstve kože a tým na tvorbe melanínu. K nežiaducim účinkom patrí solárna dermatitída (spálenie kože), okamžitý nepríjemný dôsledok nadmerného opaľovania.

Aby sme sa zo slnka len tešili, musíme obmedziť na minimálnu možnú mieru negatívne účinky slnečného žiarenia.
Preto je nevyhnutné dodržiavať pravidlá zdravého opaľovania:
1. Nikdy sa neopaľujte bez prostriedku na opaľovanie. Overte si, či prípravok, ktorý používate, spĺňa tzv. "Austrálsku normu" (pohlcuje minimálne 90 % UVA žiarenia).
2. Nechajte kožu, nech si na slnko pomaly privykne.
3. Neopaľujte sa na poludňajšom slnku. V tom čase je ultrafialové žiarenie najsilnejšie.
4. Prípravky na ochranu proti slnku nanášajte na pokožku 20 -- 30 minút pred opaľovaním. Tento čas je potrebný na to, aby mohla protislnečná ochrana začať plne pôsobiť.
5. Na začiatku dovolenky používajte prípravky s vysokým ochranným faktorom, po 5 -- 7 dňoch opaľovania sa môžu aplikovať prípravky s nižším ochranným faktorom. Deti a alergici vyžadujú vysoký ochranný faktor i v ďalších dňoch.
6. Nezostávajte na slnku celý deň.
7. Miesta na tele, ktoré sú najviac ohrozené, že sa spália (nos, uši, spodná pera, plecia, brada) chráňte pred slnkom zvlášť starostlivo.
8. Po poškodení ochranného filmu kúpaním, utieraním do uteráka, alebo potením je nutné krém opakovane naniesť.
9. Po opaľovaní kožu dôkladne vyčistite a naneste na ňu upokojujúce prostriedky po opaľovaní. Pre alergikov je vhodné používať prípravky bez obsahu emulgátorov.
10. Pred začiatkom dovolenky na slnku si obstarajte dostatočné množstvo prípravkov na ochranu proti slnku. Základné pravidlo pre dospelých znie: 25 ml mlieka a gélu, alebo 20 ml spreja na deň.
11. Nezabudnite na slnečné okuliare s UV ochranou a na pokrývku hlavy.
12. Ak užívate lieky, overte si, či sa pri ich dávkovaní môžete slniť.