Podľa prieskumov verejnej mienky prevažuje v Rakúsku emocionálne odmietanie rozšírenia EÚ. Prečo nie je tento historický moment znovuzjednotenia Európy prijímaný pozitívnejšie?
- V celej Európe zavládla skepsa proti rozšíreniu, nielen v Rakúsku. V Rakúsku je však zaujímavý jeden fakt, ktorý sa prejavil v poslednom prieskume Eurobarometra: voči priamym susedom sa ukázal jednoznačný súhlas. Čím väčšia je vzdialenosť, tým väčšia je skepsa Rakúšanov. To platí najmä pre budúce rozširovanie EÚ. Rakúšania považujú členstvo susedných krajín za rozumné a nevyhnutné. Je však správne, že sa na túto udalosť pozerajú triezvo. Chýba emocionálne nadšenie, ktoré nastalo pri našom vlastnom vstupe do EÚ.
Rakúsko malo v modernej histórii viac šťastia než väčšina týchto krajín, čo sa prejavilo aj na životnej úrovni. Mohlo toto šťastie vyvolať pýchu?
- Nie, odmietam klišé, že Rakúsko sa aktívne nezasadzovalo za rozšírenie a nevyužilo ponúkané šance. Opak je pravdou. Od začiatku sme podporovali suverenitu týchto štátov. Pripomínam iba otázku Slovenska - vždy sme tomuto národu verili. V Bratislave to vedia lepšie než pesimisti v Rakúsku. Alebo si spomeňte na nezávislosť a suverenitu Slovinska, ktorá nikde nenašla takú podporu ako v Rakúsku.
Napriek tomu vznikol strach z rozšírenia. Napríklad z rastu kriminality a konkurencie na trhu práce.
- Je správne hovoriť o strachu. Je to prvý prostriedok, ako tento strach zvládnuť a vzdorovať mu. Skutočná hrozba pre pracovné miesta však neprichádza zo Slovenska, z Maďarska či Rumunska. Skutočná hrozba pre našu krajinu prichádza z Indie alebo Číny. Rozšírenie je predsa aj európskou odpoveďou na globalizáciu.
V čom bude Rakúsko profitovať z rozšírenia EÚ?
- V hospodárskej oblasti. Celkovo nám otvorenie na východ prinieslo 60-tisíc pracovných miest a rozšírenie EÚ v priebehu nasledujúcich rokoch vytvorí ďalších 30-tisíc miest. Práve v časoch, keď sa musíme za každým pracovným miestom naháňať so sieťkou na motýle, je to významný impulz. Profitovať budeme aj z lepšieho dopravného spojenia a zrušenia hraníc. Vonkajšie hranice EÚ sa posunú o stovky kilometrov na východ a Rakúsko sa z okraja únie presunie do centra. Tým sa podstatne zjednoduší otázka bezpečnosti aj vďaka spolupráci polície.
Rakúsko získa v oblasti ochrany životného prostredia, keďže nové členské štáty prevezmú európske normy, čím sa aj u nás v strednodobom horizonte zlepší kvalita ovzdušia. Hospodárske šance ponúkne vývoz, študijné možnosti a spolupráca v oblasti výskumu. Tak, ako v medzivojnovom období, môže obchodná výmena s týmito krajinami dosiahnuť 30 percent, kým v súčasnosti je to sotva polovica.
Vidíte aj nevýhody?
- Áno, ak nič nepodnikneme, môže to viesť k veľkej konkurenčnej nevýhode. Ak napríklad zostaneme krajinou s vysokými daňami, bude to mať podstatný vplyv na sťahovanie firiem. Keby sme neochránili trh práce v sedemročnom prechodnom období, relatívne rýchlo by sme pocítili ekonomické a sociálne nevýhody.
Spolu s ostatnými šéfmi európskych vlád ste požadovali, aby európsky rozpočet aj napriek rozšíreniu zostal v úzkom rámci - na úrovni jedného percenta hrubého domáceho produktu. Bude to však stačiť vzhľadom na potrebné štrukturálne reformy v nových členských štátoch a novým úlohám EÚ, napríklad, v zahraničnej a bezpečnostnej politike?
- Odpoviem nepriamo. Jedno percento je rámec, a vôbec nie je úzky, keďže nové krajiny budú doň prispievať. Rozpočet tak môžeme na budúci rok zvýšiť zo súčasných 99 na 124 miliárd eur. Ale musíme si položiť otázku, čo skutočne chceme podporovať. Musí skutočne každý región v nových krajinách dostať podporu tak, ako sme to robili v minulosti?