Slovensko je považované za najlepšie pripraveného kandidáta na vstup do NATO. Významne k tomu prispelo pripravenie a spustenie reformy armády v minulom roku. V druhej polovici uplynulého desaťročia totiž vzhľadom na nedostatok financií a neexistenciu zodpovedajúcej vojenskej politiky došlo ku kritickému zníženiu úrovne bojaschopnosti Armády SR, na čo poukazovali domáci i zahraniční experti. Zmenu priniesol až nástup Jozefa Stanka do funkcie ministra obrany. Pod jeho vedením bol pripravený koncept reformy známy ako Ozbrojené sily SR -- Model 2010, ktorý v polovici októbra 2001 schválila rada obrany štátu. Už samotný dokument zvýšil dôveru odborníkov z krajín NATO v uskutočnenie skutočnej reformy slovenských ozbrojených síl. Ako prvý v krátkej histórii slovenskej samostatnosti totiž vychádza z reálnych možností a potrieb SR. Aj to prispelo k tomu, že tento dokument získal podporu nielen koaličných, ale aj opozičných politikov a nakoniec aj uznanie v zahraničí.
Peniaze a technika
Dôležitým kritériom pri príprave koncepcie bola očakávaná úroveň výdavkov na obranu zo štátneho rozpočtu. Za stabilný základ sa považuje záväzok vlády SR zachovať v najbližšej budúcnosti podiel výdavkov na obranu vo výške 1,89 % HDP, čo predstavuje 20 miliárd korún v stálych cenách roku 2001. Neskôr sa vláda v súlade s odporúčaniami NATO zaviazala udržiavať podiel výdavkov na obranu na úrovni 2 % HDP. K tomuto záväzku sa prihlásila aj vláda, ktorá vzišla zo septembrových parlamentných volieb.
Koncepcia predpokladá, že OS SR budú mať 52 bojových tankov, 164 bojových vozidiel pechoty (pásových i kolesových), 96 delostreleckých systémov a 98 mínometov, 9 protilietadlových raketových kompletov typu BRAMS, 18 viacúčelových bojových a 10 cvičných lietadiel, 18 útočných, 18 viacúčelových a 4 ľahké cvičné vrtuľníky, 9 batérií protilietadlových raketových kompletov krátkeho a 1 batériu dlhého dosahu.
Profesionalizácia
Profesionalizácia OS SR je najdôležitejší a najzložitejší proces, ktorý musí Ministerstvo obrany SR pri reforme armády zvládnuť. Odborníci, ale aj politici, a to tak koaliční, ako aj opoziční, sa už počas minulého volebného obdobia zhodli na tom, že OS SR je potrebné profesionalizovať. Model 2010 preto počíta s úplnou profesionalizáciou OS SR do roku 2006 s tým, že zákonná branná povinnosť mužov bude zachovaná. Za veľmi dôležitý sa v tejto súvislosti považuje spravodlivý a nezaujatý systém výberu formou konkurencie. Cieľom je umožniť plynulý služobný postu predovšetkým tým profesionálom, ktorí budú mať najväčšie predpoklady pre dlhodobú službu v ozbrojených silách. Už teraz je o profesionálnu službu v armáde veľký záujem. Na niektoré pozície sa hlási až päťnásobne viac uchádzačov, ako môže armáda prijať.
Počet vojakov základnej služby sa bude postupne znižovať tak, aby poslední z nich opustili armádu v roku 2006. Počet dôstojníkov sa bude každoročne znižovať o dvetisíc. Kým v roku 1993 mala Armáda SR 10 583 dôstojníkov, v roku 2007 sa ich počet zredukuje na 3 599. Stav práporčíkov sa za uvedené obdobie zníži z 3 388 na 345. V roku 2007 OS SR budú potrebovať iba 4 466 občianskych zamestnancov, kým v roku 1993 Armáda SR registrovala 12 420. Profesionalizáciou OS SR do konca roku 2006 postupne zanikne povinná základná vojenská služba, aj keď občania SR budú naďalej podliehať brannej povinnosti. Kým v roku 1993 bolo 26 102 vojakov základnej služby, v roku 2007 ich nahradí 15 372 profesionálnych vojakov v kategórii poddôstojníkov a mužstva.
Vzdelávanie a výcvik
Moderná armáda stojí predovšetkým na kvalitnej technike a špecifických znalostiach a zručnostiach vojakov, ktorí ju obsluhujú. To, že príslušné vedomosti nemôžu získať a už vôbec nie udržiavať a zlepšovať vojaci základnej služby, bolo tiež jedným z dôvodov, prečo sa počíta s profesionalizáciu ozbrojených síl.
Príprava budúcich veliteľov sa bude uskutočňovať vo vzdelávacích zariadeniach podľa vojenských kategórií. Vyškolenie poddôstojníkov zabezpečí výcvikové stredisko. Práporčíci, dôstojníci a občianski zamestnanci absolvujú v nadväznosti na úroveň svojho civilného vzdelania prípravu v Akadémii národnej obrany SR v Liptovskom Mikuláši. Tá má vzniknúť zlúčením Vojenskej akadémie v Liptovskom Mikuláši a Vojenskej leteckej akadémie generála M. R. Štefánika v Košiciach. Skôr, ako vojenský profesionál nastúpi do bojovej jednotky, bude musieť absolvovať vstupný výcvik. Ten bude obsahovať 9 týždňov základného výcviku a 9 týždňov odborného výcviku. Tak sa zabezpečí plynulé dopĺňanie bojových jednotiek. Výcvik v bojovej jednotke bude rozvíjať zručnosti, ktoré vojak potrebuje, aby dosiahol bojovú použiteľnosť.
Posádky
Rozsiahle zmeny v armáde sa vo svojich dôsledkoch dotknú aj života v mnohých mestách, kde si ho bez prítomnosti armády dnes nedokážu ani predstaviť. Model 2010 počíta s 23 hlavnými posádkami a 17 detašovanými zariadeniami. Zmeny v dislokácii vojenských útvarov a zariadení sú naplánované na viacročné obdobie. Niektoré redislokačné zmeny sa uskutočnia až za horizontom roku 2010.
Realizácia projektu reformy ozbrojených síl zabezpečí ich transformáciu v súlade s požiadavkami kladenými na armády členských krajín Severoatlantickej aliancie. Vojská civilnej ochrany budú k 1. januáru 2003 transformované do Hasičského a záchranného zboru. Podľa NATO sa totiž majú ozbrojené sily sústrediť na plnenie vojenských úloh a ich velenie má byť sústredené pod jeden rezort. Vojská civilnej ochrany nemajú vojenské úlohy, podliehajú ministerstvu vnútra a svoju činnosť aj tak musia vždy koordinovať s Hasičským a záchranným zborom. K tomu istému termínu bude bez náhrady zrušené aj železničné vojsko, ktoré zasa podlieha ministerstvu dopravy, pôšt a telekomunikácií.