Pri hľadaní skutočných koreňov správnych ustanovizní sa musíme vrátiť až k prvopočiatkom základného usporiadania najstarších ľudských spoločenstiev.
Nepriaznivé prírodné podmienky, ťažké získavanie potravy a veľa nebezpečných nepriateľov nútili človeka od pradávnych dôb žiť vo viac-menej náhodne vytvorených skupinách. Tieto skupiny -- stáda pračloveka vznikali na základe dobrovoľnosti, bez pevnejších záväzkov jednotlivca k ostatným členom celku. Hlavným a v podstate jediným činiteľom, ktorý pôsobil pri vzniku stáda, bol pud sebazáchovy.
Zvýšené nebezpečenstvo pre život mimo stáda pôsobilo na jeho upevňovanie a premenu na uzavretý celok. V jeho rámci sa začali vytvárať prvé trvalé príbuzenské vzťahy. Objavili sa počiatočné formy cieľavedomej práce. Vzrástla autorita vodcu, ktorý dokázal organizovať vyhľadávanie potravy, obranu proti vonkajším nepriateľom a do určitej miery i vzájomné vzťahy vo vnútri spoločenstva. Pôvodné stádo sa tak dostávalo do vyššieho vývojového štádia, zmenilo sa na hordu.
Postupom času dochádzalo k prvej deľbe práce. V jej dôsledku sa upevnila pozícia ženy -- matky, vytvorila sa prvá forma rodového zriadenia -- matriarchát. Základom organizácie ľudskej spoločnosti sa stal rod. Tvorilo ho príbuzenstvo ľudí, ktorí odvodzovali svoj pôvod po ženskej línii. Od tohto obdobia (teda približne 3 000 až 1 800 rokov pred naším letopočtom) sa začal na území Slovenska už nepretržitý proces osídlenia.
Ďalšie zmeny vo výrobe (asi 1 800 až 750 rokov pred n. l.), osobitne chov dobytka, vynález tkáčskeho stavu, dobývanie a spracovanie kovových (neželezných) rúd a vznik obchodu spôsobili, že vedúcu úlohu v rode nadobudol muž. Presadil sa princíp monogamnej rodiny. Vďaka tomu sa rodová línia mohla začať odvodzovať od otca. Nastúpila ďalšia etapa rodového zriadenia -- patriarchát.
Príslušníci rodu boli navzájom pospájaní nielen príbuzenskými, ale aj hospodárskymi, sociálnymi, náboženskými a inými zväzkami. Príbuzensko-rodové štruktúry plnili teda zároveň funkciu verejno-spoločenských správnych inštitúcií.
Najvyšším orgánom rodu bolo rodové zhromaždenie. Spoločne sa rozhodovalo na ňom o dôležitých veciach rodu ako celku i o jeho jednotlivých členoch. Právo účasti na poradách rodového zhromaždenia mali všetci dospelí.
Hlavným predstaviteľom rodu a vykonávateľom rozhodnutí rodového zhromaždenia bol rodový náčelník (starešina). Išlo spravidla o najstaršieho, či najskúsenejšieho, všeobecnú autoritu ostatného príbuzenstva požívajúceho muža. V prípade vojnovej situácie volilo rodové zhromaždenie na obdobie jej trvania spomedzi najschopnejších bojovníkov vojenského náčelníka. Ak sa neosvedčil, mohlo ho zhromaždenie kedykoľvek odvolať.
Poradným orgánom rodového zhromaždenia i rodového náčelníka bola rodová rada starších. Tvorili ju relatívne starší a skúsenejší muži. Niekedy mohla preberať na seba aj priame rozhodovacie a výkonné funkcie. V určitých prípadoch reprezentovala tiež rod navonok.
V úzkej súčinnosti s vedúcimi zložkami rodu pôsobil miestny šaman. Ako "predstaviteľ sveta duchov" dokázal neraz zásadným spôsobom ovplyvniť nielen ich rozhodnutia, ale aj konanie celého rodu.
Patriarchálna rodová organizácia sa stala na našom území východiskom pre všetky nasledujúce vyššie predštátne i počiatočné štátne správne formy.
Z obranných, hospodárskych, spoločenských a ďalších rozličných dôvodov sa pokrvné a iné blízke rody v nasledujúcom vývoji spravidla spájali do väčších príbuzenských celkov -- kmeňov. V rámci kmeňa sa v podstate rešpektovalo vnútrorodové usporiadanie, vrátane predstaviteľov jednotlivých rodov. Tí spoločne vytvorili kmeňovú radu starších, ktorá potom volila všetkými rodmi rešpektovaného kmeňového náčelníka. Postupne sa význam kmeňového náčelníka upevnil natoľko, že sa táto funkcia stala dedičnou. I to bola jedna z príčin, pre ktorú sa pôvodné rodové štruktúry dostali napokon z hľadiska správy kmeňa do úzadia.
Popri voľnej exploatácii prírodných zdrojov, primitívnom poľnohospodárstve a počiatočných formách remeselnej výroby nadobúdala v živote mnohých kmeňov čoraz väčší význam vojnová korisť. Útoky na jednej strane vyvolávali obranu na strane druhej. V takejto situácii víťazil spravidla ten, kto mal viac bojovníkov. Preto celkom zákonite dochádzalo spočiatku azda len k dočasnému, neskôr i k trvalému spájaniu kmeňov do väčších, nadkmeňových zväzov. V rodoch i v kmeňoch sa do popredia dostávali bojovníci. Ich náčelníci a vojvodcovia využívali získané pozície vo vlastný prospech. Vďaka bojovým úspechom a z nich plynúcej koristi sa im takto získané privilegované pozície darilo nielen udržať, ale ich aj stále viac upevňovať. O všetkých dôležitých otázkach ešte síce vždy rozhodovalo rodové zhromaždenie, či kmeňová rada starších, ale po sústredení rozhodujúcej moci v rukách jednotlivcov bolo už vytvorenie novej organizačnej štruktúry spoločnosti iba otázkou času. Nazýva sa vojenská demokracia. Na území Slovenska sa rozvinula v priebehu posledných päťsto rokov pred začiatkom a v rozličných variantoch prežívala aj počas nasledujúceho, prvého tisícročia nášho letopočtu. Vojenskú demokraciu charakterizuje vojenským záujmom a cieľom podriadená vnútorná organizácia rodov, kmeňov i celého nadkmeňového zväzu. Jej najvyššou ustanovizňou bolo zhromaždenie všetkých bojovníkov. Na ňom sa rozhodovalo o najdôležitejších veciach daného spoločenstva. Hlavným veliteľom nadkmeňového zväzu bol vojvodca. Najskôr si ho spomedzi kmeňových vojenských náčelníkov volilo zhromaždenie bojovníkov, neskôr sa i táto funkcia stala dedičnou. Tým jej nositelia nadobudli značnú nezávislosť a voľnosť, ktorú využívali na ďalšie zvýhodnenie svojho mocenského postavenia. Vojvodca sa obklopoval určitým počtom najvernejších a najoddanejších bojovníkov, ktorí tvorili jeho vojenskú družinu. Zaväzoval si ich rozličnými darmi a priznával im zvýšený podiel na dobytej koristi. Vojenská družina sa tak v mierových podmienkach stala ochranným a pohotovostným oddielom vojvodcu. Okrem toho jej členov poveroval aj výkonom niektorých civilnosprávnych úloh. V čase vojenských akcií plnili zasa povinnosti veliteľského zboru. To znamená, že vojvodca ich staval na čelo vojenských jednotiek, organizovaných z radových bojovníkov jednotlivých kmeňov.