Môj prvý pokus o Pol maratón

Je pondelok 18:00 a zaparkoval som auto v lesoparku Brezina v zostave moja manželka, kamarát Rasťo (prvý beh po 2 rokoch) a ja. Po kratkom strečingu som navolil do iPod  Half Maraton a vyrazili sme do prvých kilometrov. Išiel som v čele skupiny, aby som mohol udavat tempo, kedže, ako som už spomýnal vyššie Rasťo dosť dlho nebehal. Počasie bolo fantastické, teplota okolo 25 v tieni stromov a tá vôňa po víkendových lejakoch no proste paráda. Prvé prekvapenie bolo hlásenie z iPod že som ubehol prvú mílu. Myslím si, čo je, veď som si nastavil kilometre, no nič. Začal som v hlave rátať míle na kilometre, čo nakoniec vôbec nebolo zlé, ale o tom až neskôr. Skončili sme prvé kolečko, s pár stupákmi, kde som s ohľadom na spolubežcov prešiel do chôdze. Hovorím si pohoda, aspoň pošetrím sily na neskôr. Počet odbehnutých mil 6 čo je asi 9,6km sme dali prvú občerstvovačku ja som odovzdal klúče od auta manželke a vydal sa na II časť môjho prvého pol maratónu. Kedže som už nebol na nikoho viazaný pridal som do kroku a môžem povedať vcelku my to išlo. Dýchanie kludné aj v kopcoch. Teta v iPod zahlásila polovička zabehnutá, hovorím si OK ak to takto pôjde ďalej vtesnám to do dvoch hodín. To som nevedel že príde to čé som už čítal od mnohých iných. Najskôr to začalo pomaličky ťahať v lítkach a to hlavne hore kopcom, to by sa ešte dalo zniesť, ale začalo sa ozývať ľavé koleno a to dosť intenzívne. Čo je paradox, že je to to koleno čo som nikdy nemal operované na rozdiel od pravého, ktoré som mal otvorené 2x komplet a raz artroskopicky. Tak som si čekol koľko ešte mám a teta zahlasila 2,8 míle, a už som preratával a pri tom rátani som aj akosi pozabudol na bolesť v kolene. Konečne som to dorátal a znovu som čekol koľko to ešte mám, či som dobre počul a áno bolo to ešte niečo cez 4 km. Znovu koleno, tak som si natiahol bandáž, ktorú som si niesol volne na členku. Znovu rátanie a blížil sa finiš. Nohy som ledva prekladal a akékolvek pokusy ísť rýchlejšie zlihávali. Konečne teta zahlásila "gratulation you reach end of your work out" niečo v zmysle, že som dobehol. Prešiel som do chôdze a vtedy to ešte len prišlo, zdalo sa my, že kráčam po roztečenom asfalte, alebo čerstvo naljatom betóne no hrôza, lýtka ako kameň. Postupne, ale aj tento pocit prešiel a pomaly som sa začal zosúvať k môjmu domu, nakoľko moja pani autom odfrčala. Došiel som aj v klude domov, vysledok 22,63 km za 2 ho a 13min. Tempo nerátam s ohladom na prvú polku, kde sme bežali traja.
Na záver môžem dodať, že som nikdy neveril, že to dokážem, ale je to len v hlave, keď na koci človek nevládze a povie si na čo pôjdem na oficiálny maratón, alebo pol, keď tu to nezvládnem. Alebo, mám už len 2km to sa my už teraz neoplatí nedobehnúť. No proste hlava, hlava a ešte raz hlava.
Teraz keď tento článok píšem, je druhý deň a nohy síce trochu bolia, ale inak pohoda, koleno tiež. Uvidím večer idem hrať inline hokej, ako sa budú nohy chovať.......
Tak niekedy nabudúce.