11.04.2018, 08:00

Čaro behania na sídlisku? Pozrite si, aké úskalia na vás číhajú

K zamysleniu nad touto témou ma primäl dnešný beh. Ľudia chodia bežne behať so svojimi psami. Mnohí (psi) to majú v génoch – potrebujú sa vybehať – tak ako my (ak sa nejedná o tie lenivejšie plemená či kabelkové verzie chlpáčov). Ráno i večer ich treba vyvenčiť a tak nás vytiahnu do prírody, a môžeme si s nimi dať našu potrebnú dávku pohybu.

Čaro behania na sídlisku? Pozrite si, aké úskalia na vás číhajú

Dnes som sa nevybral na svoje osvedčené bežecké okruhy. Občas máte chuť dať niečo iné, ako bratislavskú klasiku – žiadna hrádza, nábrežie Dunaja, s cyklistami popri Morave či „Železná“. Len tak si zabehnúť zo sídliska na sídlisko a zároveň objavovať staronové ulice, bloky, zákutia. Pritom stretáte hlavne nebežcov. Ľudí, čo na vás pozerajú buď s obdivom, alebo na tvárach (najmä tých starších) vidíte chápavý pohľad plný sympatie – oni vedia, ako to bolí ráno vstať a rozhýbať sa... a nie to ešte bežať!

Naše sídliská sú však „obohatené“ o stále početnejšiu komunitu tzv. najlepších priateľov človeka – o psov. A samozrejme aj o ich všade prítomné exkrementy, ktoré dávajú sídliskovému behu prívlastok prekážkový. Aspoň sa vytráca bežecká monotónnosť a zvýšenú pozornosť musíte udržiavať nielen kvôli jamám, výtlkom a autám. Je bežným javom, že v parčíku „sa (samo) venčí“ svorka psov. Môžete len dúfať, že sa spolu dobre bavia a nebudú vám venovať pozornosť. Ich „páni“ kecajú alebo len tak fajčia (prípadne i popíjajú) a vy rozmýšľate či spomaliť alebo radšej zmeniť trasu. Väčšinou sa nám to „prepečie“ a prebehneme bez nežiadúcej spoločnosti.

Dnes som mal však smolu. Vlčiaka, čo sa ma snažil klofnúť odzadu síce jeho pán s posledným vypätím síl udržal, ale už o pár kilometrov neskôr ma zahryzol iný voľne sa venčiaci hafan. Pekne odzadu do stehna. A to som spomalil, takmer nebežal. Poviete si – to sa môže stať i v lese alebo aj na dedine. Áno, aj to už mám za sebou – beh so psom pozdĺž plotu, ktorý zrazu skončil, alebo mal poriadnu dieru. Viem aj ako chutí obkľúčenie túlavými psami na Sardínii uprostred pustatiny. Veľmi „príjemné“. Zapil som ďalšiu dávku antibiotík a rozmýšľam, ako sa dá takémuto stretu zabrániť? Asi ťažko, ale dáme vás aspoň pár rád, ako znížiť pravdepodobnosť stretu, prípadne následkov.

  1. Behajte viacerí.
  2. Oblečte sa krikľavo.
  3. Vyberajte si osvedčené tracky, kde sa pohybuje viacero bežcov.
  4. Buďte obozretní, ak sa pes tvári, že ho nezaujímate. Opak je pravdou!
  5. Ak vidíte psa a nedá sa prejsť na druhú stranu ulice, spomaľte lebo chvíľu radšej kráčajte.
  6. Požiadajte majiteľa, aby si dal psa na vôdzku.
  7. Noste so sebou paprikový sprej. A neváhajte ho použiť. Aj na majiteľa, ak treba

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.