24.12.2019, 11:36

Daniela Ryf- neférová výhoda

Svetová ženská vytrvalostná jednotka je švajčiarska triatlonistka Daniela Ryf. Dlhému triatlonu a ironmanovským pretekom kraľuje s takou mierou suverenity a dominancie, že to jej súperky privádza do depresii ešte pred samotným štartom. Ponúkame vám unikátnu možnosť nahliadnuť do jej tréningovej kuchyne. Daniela sa s nami podelí o kľúčové momenty jej úžasnej kariéry, ktoré boli v istom zmysle zlomové a mali zásadný vplyv na jej chápanie tréningu a psychickú odolnosť.

Daniela Ryf- neférová výhoda

Čo je tajným zdrojom vytrvalosti svetovej ženskej jednotky v dlhom triatlone? Problémy. Áno, čítate správne. Problémy. Daniela Ryf odtajnila svoj spôsob, ako dokáže zlyhania a chyby premeniť na nezničiteľnú baterku, vždy plne nabitú a pripravenú na výkon.

Daniela Ryf je neuveriteľne dobrá v rýchlom plávaní, jazde na bicykli a behu a neuveriteľne zlá v pomalom plávaní, jazde na bicykli a behu. So svojim austrálskym trénerom Brettom Suttonom idú v podstate pri každom tréningu na doraz. Odporuje to zaužívanej tréningovej logike? Samozrejme áno.

Hľadanie tréningového kompromisu trvalo dlhých 5 rokov. Daniela začínala každý jeden deň už o 5:30 ráno dvojhodinovým tréningom v bazéne. Šialené tempo si vždy po zopár týždňoch vyberalo svoju daň v podobe drobnejších zranení. Na druhej strane, dlhé roky Danielu na pretekárskej trati nikto nedokázal zdolať, ba čo viac, žiadna iná žena sa k nej nedokázala ani len priblížiť. Daniela sa však pomaly ale isto dostávala do začarovaného kruhu. Ak v tréningu nešla úplne na doraz, mala pocit, že jej tréning nič neprináša. To sa však samozrejme nedá udržať dlhodobo. Hrozba vyhorenia a poklesu výkonnosti sa vznášala vo vzduchu čoraz viac.

Čo vlastne dokáže priniesť úspech? Strategický tréning alebo totálne nasadenie na každom jednom? Možno je rovnovážny stav vychádzajúci z kompromisu medzi týmito dvomi extrémnymi prístupmi. Napokon, Daniela je najlepšou súčasnou svetovou triatlonistkou. 31-ročná rodáčka zo švajčiarskeho kantónu Solothurn vyhrala každého jedného Ironmena na Svetovej sérii od roku 2015. Na Ironmanovi 70.3 (polovičná vzdialenosť na každej jednej triatlonovej disciplíne) získala 4 tituly majstra sveta, dva tituly majsterky Európy a na kultovom Ironmanovi na havajskom ostrove Kóna vytvorila dokonca historický rekord časom 8:26:18. A to ešte jej tréner verí tomu, že v prípade ideálnej súhry okolností (napríklad počasia) môže tento čas zlepšiť ešte o ďalších 15 minút. Tým by sa mimochodom dostala do rebríčka mužských top 10 historických výkonov. Neuveriteľné, že?

Ako sa vlastne takýto športovec dokáže ešte zlepšiť? Ako sa zlepší niekto, kto je suverénne najlepší? Tým, že bude na každom jednom tréningu tlačiť až „na limit“, čo nikto iný na svete nedokáže? Alebo je to skôr o jej talente a psychickej vôli? Možno. V každom prípade nám teraz švajčiarska triatlonová hviezda odkryje niekoľko svojich tajomstiev. Šesť prípadov, kedy dokázala bolesť, neúspech či zlyhanie pretaviť na pozitívnu energiu a zlepšenie.

Podriadenie sa prírode učí trpezlivosti

8. mája 2010 v Soule vyhrala Daniela Svetovú triatlonovú sériu a tento úspech ju definitívne vystrelil medzi svetové triatlonové celebrity. Avšak následná oslava v jednom z juhokórejských klubov a následná krátka prestávka v Singapure spôsobená reklamnými povinnosťami spôsobili, že celý desaťhodinový let zo Singapuru do Zürichu, čítajúci 10.300 km, presedela na lietadlovom záchode. Bol to asi najhorší zážitok v jej doterajšom živote. Odvtedy, počas dlhých dvoch rokov, neustále ohrozovali jej kariéru neutíchajúce črevné problémy. „Trpela som chronickou únavou. Keď som začala s tréningom, mala som problémy s dávením. Nikdy predtým som sa s ničím podobným nestretla. Nebola som schopná plnohodnotne trénovať. Cítila som sa celý čas zle,“ spomína Daniela.

Švajčiarska triatlonistka trpela takmer rok a pol, kým doktori finálne diagnostikovali pomerne malé prekročenie limitu jednej špecifickej črevnej baktérie. Ak už bola konečne správna diagnóza na stole, jej úplne vyliečenie sa stalo otázkou niekoľkých týždňov. „Ten rok a pol ma naučil, že nie je možné nadradiť kariéru všetkému, hlavne ak sa to týka zdravia. Objavená trpezlivosť, s ktorou som musela spolupracovať s doktormi, mi neskôr veľmi pomohla v tréningu, ale aj v samotných pretekoch. Začala som si opäť užívať tvrdý tréning, dokonca ešte výrazne viac ako predtým, pretože som si veľmi dobre pamätala stav, kedy som nemohla v tréningu pracovať tak, ako som veľmi chcela.“

Ak ste vzadu, získavate kontrolu

15. októbra 2017 sa na havajskom ostrove Kóna uskutočnili najprestížnejšie preteky v dlhom triatlone známe pod značkou Ironman. Pre svetovú špičku to nie je len príležitosť na porovnanie si síl navzájom, bok po boku, v tých najnáročnejších podmienkach, v krajine, kde sa zrodil triatlon a doteraz je tam rovnakým náboženstvom ako hokej v Kanade, či futbal v Anglicku. Je to však aj príležitosť ukázať mentálnu silu, ktorá v extrémnych podmienkach veľmi často rozhoduje. Toho si je vedomá nielen Daniela, ale aj jej najväčšia rivalka ten rok, mladá Britka Lucy Charles. Tá mala famóznu výkonnosť predovšetkým na 3,86 km plaveckom úseku (čo je zároveň najväčšia slabina Daniely), keď za 18 ročným havajský plaveckým rekordom majúci hodnotu 48 minút 43 sekúnd zaostala len o 5 sekúnd. Okrem toho, Lucy bola už celkom dobre pripravená ubrániť svoj náskok aj na cyklistickej časti, ktorá je však najsilnejšou zbraňou Daniely. Celkovo sa rysoval veľmi zaujímavý súboj, čo potvrdili aj samotné preteky. V ich polovici mala mladá Britka náskok 6 minút. Daniela musela nájsť spôsob, ako sa opäť dostať na čelo pretekov a tým si udržať svoju dlhodobú neporaziteľnosť. „Pri dlhých vytrvalostných výkonoch nie je vôbec podstatné, kde sa nachádzate v polovici trate. Dôležité je len to, aby ste preťali cieľovú pásku ako prvý,“ vysvetľuje Daniela. To platí na Ironmanovi dvojnásobne, podľa mnohých sa reálne začína pretekať až po piatich či šiestich hodinách výkonu. Ale ako zostať pokojným, keď váš najväčší rival má výrazný náskok?

„Je jednoduchšie udržať pokoj, ak ste v pozícii lovca ako toho, kto je lovený,“ uvažuje Daniela. „Napokon, je to lovec, kto kontroluje situáciu. Lovená obeť je ohrozovaná zozadu, naopak lovec môže s ľadovým pokojom vyhodnotiť situáciu a zaútočiť v momente, ktorý považuje za najvhodnejší. Lovený pretekár môže len zvyšovať svoje tempo a dúfať, že ho udrží. Lovec je ten, ktorý rozhoduje o mieste a čase útoku, o tom, kedy sa rozhodne vyraziť a loveného pretekára predbehnúť.

A presne toto sa stalo aj na slávnych havajských pretekoch v roku 2017. Na posledných približne 40-tich cyklistických kilometroch sa Daniela dostala na čelo pretekov, potom dokázala na bežeckom maratóne svoj náskok ešte zvýšiť. Cieľovú pásku preťala so slzami v očiach, s takmer 9-minútovým náskokom pred mladou Britkou Lucy Charles.

Čo Ťa spomalí teraz, to Ťa spraví rýchlejším v budúcnosti

V marci 2017 sa Daniela pripravovala na sezónu na pravidelnom tréningovom kempe na Kanárskych ostrovoch. Z pohľadu profesionálneho triatlonisti bol ešte stále len začiatok roku, ale Daniela sa už v príjemnom stredomorskom počasí venovala tomu, čo mala v tejto časti roku naozaj rada- ľahšiemu objemovému tréningu, budovaniu energetických zásob do jej rúk a nôh a celkovému definitívnemu prebudeniu zo zimného spánku. V to ráno bol na programe plavecký tréning. Daniela zatiaľ v tejto fáze neriešila plavecké tempo, len sa snažila naplávať stanovenú dennú porciu kilometrov. Odrazu zacítila šklbnutie v chrbtovej oblasti medzi lopatkami, v dôsledku čoho stratila koncentráciu. Roztrhla si sval. Nasledujúce ráno nedokázala ani len pohnúť hlavou a musela prerušiť kompletne všetky tréningové aktivity na dobu 10 dní. Ako sa však dá za takýchto okolností pripraviť na blížiace sa prvé veľké preteky- Ironman v Južnej Afrike?

„Zranenie kompletne zlikvidovalo celú moju prípravu,“ sťažuje sa Daniela. „Namiesto toho, aby som bola schopná trénovať každý deň tvrdšie a tvrdšie, bola som dlhý čas celkom imobilná. Vôbec som sa v tom čase necítila ako športovec,“ spomína. Ale po pár dňoch sa na celú situáciu začala pozerať trošku inak. Prestala uvažovať v kategórii cieľov vyjadrených časmi na hodinkách, či cez počty natrénovaných kilometrov. Jej cieľmi sa stali jednotlivé etapy regenerácie a zotavovania sa. Ak dokázala pohnúť hlavou o jeden centimeter viac ako pred týždňom, mala dôvod na oslavu.

Zopár dní pred prvým Ironmanom ešte stále nebolo jasné, či bude vôbec schopná plávať. Názor lekárov a jej chiropraktika  jednoznačne neodporúčal štart. Ale jej sa v hlave rozbiehal šialený plán, že nejako pretrpí plávanie, na cyklistickej časti vydá zo seba všetko a vďaka tradične dobrému behu s trošku šťastia celé preteky vyhrá. Aké jednoduché, že? Čo myslíte? Mal tento príbeh šťastný koniec? Nie. Bola to prospešná mentálna predohra, tajná psychická zbraň. Všetko, čo Ťa spomaľuje teraz, je niečo ako „mŕtva hmotnosť“, ktorú zo seba zhodíš v budúcnosti.

„Štartovala som na každých pretekoch nasledujúcich po Ironmanovi v Južnej Afrike, vždy s nižšiu hmotnosťou zaťažujúcou moje ramená,“ vysvetľuje Daniela. „V konečnom dôsledku mi to zranenie pomohlo. Poradila som si s limitmi, s ktorými som si v dôsledku zranenia poradiť musela, to ma však posunulo smerom k vyššej výkonnosti a odvtedy som vyhrala všetky preteky, na ktorých som sa zúčastnila. A najväčšiu radosť mám z toho, že momentálne už necítim vôbec žiadne obmedzenia. Predstavujem si, že som odhodila „mŕtvu hmotnosť“, čím som sa stala lepšou pretekárkou. To zranenie sa stalo esom v mojich rukách.“

Chyby prinášajú múdrosť

3. júl 2016 bol pre Danielu veľmi dôležitý. Vo Frankfurte boli Majstrovstvá Európy v triatlonovom Ironmanovi. Daniela očakávala pomerne hladké víťazstvo, napokon rovnako ako rok predtým. Dôležitosť pretekov však spočívala v tom, že boli kvalifikáciu na vrchol sezóny, kráľovský Ironman na havajskom ostrove Kóna. Vo Frankfurte teda Daniela nemohla sklamať.

Ale na plaveckom úseku ju sprevádzali už od štartu samé problémy. Bolo mimoriadne chladno, čo sa prejavilo aj na teplote vody a Daniela sa nemohla dostať do svojho rytmu. Verila, že všetko, čo zameškala vo vode, následne vykompenzuje na cyklistickej časti, ktorá je tradične jej silnou zbraňou. Avšak problémy sa len prehlbovali. V rýchlosti približne 40 km za hodinu a silnom studenom vetre sa jej štíhlych 57 kg telesnej hmotnosti ledva udržalo na ceste. Cítila sa navyše totálne premrznutá a ledva krútila pedálmi. Neskôr nedokázala už ani to, premrznutá spadla z bicykla a po prvý raz v kariéra vzdala preteky.

„Bol to pre mňa veľmi ponižujúci deň,“ konštatuje Daniela. „Ale naučila som sa veľmi veľa. Odnášam si z Frankfurtu dve zaujímavé lekcie. Prvá je, že až doteraz som si myslela, že dokážem všetko, čo si len zmyslím. Stačí, ak budem v tréningu pracovať na hranici limitov a telo v pretekoch zvládne úplne všetko. No nezvládne. Jednoducho vždy je nevyhnutné nepodceniť to množstvo detailov a okolností, aby telo bolo schopné podávať tie najvyššie výkony. V tomto konkrétnom prípade bolo potrebné mať cyklistické návleky a aj nejaké extra oblečenie. Možno len stačilo, aby mi nepremrzli ramená a bola by som schopná podať výkon, na aký som nepochybne mala natrénované.“ A tá druhá lekcia? „Nezáleží na tom, aká som dobrá, keď som dobrá. Záleží na tom, aká som dobrá, keď sa mi nedarí a keď mám krízu. To rozhoduje o výsledku. Od tohto dňa už viem, že sa musím na preteky pripraviť tak, aby som ich vyhrala aj vtedy, ak budem mať zlý deň.“ A to najdôležitejšie zistenie je, že aj tie najhlúpejšie chyby, ktorá vás „vytočia“ do nepríčetnosti, sú vhodné na to, aby ste sa z nich poučili smerom do budúcnosti.

Zlyhania zlepšujú vašu myseľ

11. októbra 2014 sa Daniela postavila po prvý krát na štart legendárneho Ironmana na havajskom ostrove Kóna. Bolo to presne jeden mesiac po jej triumfe na Svetovom pohári v 70.3 (polovičný ironman) v Kanade. Mala práve extrémne úspešnú sezónu, vyhrala všetky preteky, na ktorých štartovala, na odmenách pre víťazov zarobila najviac v histórii ženského triatlonu. Aj na Havaji Daniela demonštrovala svoju výnimočnosť, počas osem a pol hodiny v pretekoch viedla. Potom však prišlo na maratónskom behu totálne vyhorenie, 5 km pred cieľom sa na ňu dotiahla Mirinda Carfraeová z Austrálie, nasadila bežecké tempo, ktoré Daniela nedokázala udržať ani náhodou a dokonca cieľovú pásku preťala 10 minút pred Danielou, čo len dokresľuje hĺbku krízy švajčiarskej športovkyne, keďže 10 minútový náskok si víťazka vybudovala na v ironmane zanedbateľných piatich bežeckých kilometroch.

„Po pretekoch som mohla byť hrdá na to, že som bojovala zo všetkých síl, vydala zo seba úplné maximum a v premiére na Havaji skončila druhá,“ uvažuje Daniela. „Avšak v momente, keď som prechádzala cieľovou čiarou som už myslela na nasledujúci rok. Napokon, asi len ja viem, ako blízko som bola k víťazstvu.“ Od toho momentu sa každý deň zobúdzala s myšlienkou na ten kľúčový moment, kedy sa ku mne Austrálčanka priblížila, dobehla ma a nasadila tempo, ktorému som nedokázala vzdorovať. Daniela vstúpila do novej sezóny veľmi energicky. „Fakt, že som Mirinde nebola na posledných piatich kilometroch plnohodnotným súperom, ma motivoval ísť do každého jedného tréningu úplne na doraz. Ak si predstavím, že Mirinda sa ku mne blíži niekde zozadu, okamžite zrýchlim cyklistiku či beh.“ Daniela dokázala premeniť frustráciu z jednej jedinej prehry v sezóne na skvelú motiváciu do tréningu, svojej dennodennej námahe dokázala dať nový zmysel, čo sa stalo základom pre desiatky jej cenných víťazstiev v budúcnosti. Dobrý obchod, nemyslíte?

Smola mobilizuje vaše energetické rezervy

13. októbra 2018 Daniela štartovala na havajskom ironmanovi a ako úradujúci šampión sa cítila byť neporaziteľná. Bola vo fantastickej forme a splnila si poctivo všetky tréningové domáce úlohy. Avšak tesne pred štartom plaveckej časti, snáď 2 minúty pred ostrým štartom, keď už bola pripravená vo vode, sa dostala do kontaktu s medúzou, ktorá obtrela svoje jedovaté chápadlá o Danieline obe ramená. Bolesť prenikla do jej celého tela, až ku končekom prstov. Minulý rok jeden z pretekárov nielen že z rovnakého dôvodu odstúpil z pretekov, ale navyše musel byť s príznakmi akútnej otravy prevezený do nemocnice. Daniela neukázala navonok žiadny prejav slabosti, nedala na sebe nič poznať a po štarte sa zaradila do plaveckého pelotónu, ako keby sa nič nestalo.

Ale bolesť neprestávala, dokonca sa s každým metrom zvyšovala a Daniela sa začala v plaveckom pelotóne prepadávať dozadu. Jej paže zostali strnulé a samotná pretekárka začala pochybovať, či dopláva trať dlhú úctyhodných 3,86 km. Daniela dúfala, že plaveckú časť zakončí medzi najlepšími pretekárkami, no v dôsledku neutíchajúcej bolesti vyplávala na 14-stom, možno 15-stom mieste. Keď v prvom depe presedlala na bicykel, tak si uvedomila, že na priebežnú líderku stráca len 10 minút. „Ešte možno nie je úplne po všetkom,“ prebleslo mi vtedy hlavou. „Vo vode so mnou zmietali všetky možné emócie, ktoré si len viete predstaviť. Ale ak som si sadla na bicykel, mala som odrazu úplne jasnú myseľ. Rozhodla som sa pripísať kontaktu s medúzou úplne nový význam. Uvedomila som si, koľko novej energie a síl dostalo moje telo, keď si dokázalo poradiť s bolesťou spôsobenou jedovatou medúzou. Teraz bolesť pominula a ja môžem všetku túto energiu vložiť do pedálovania.“ A presne to sa aj stalo. Daniela pedálovala rýchlejšie, ako si kedy vo svojom živote dokázala čo i len predstaviť.

Daniela na cyklistickom úseku predbiehala jednu súperku za druhou a kým sa dostala k behu, tak absolvovala vôbec najrýchlejší cyklistický úsek v histórii kultových havajských triatlonových pretekov. Celkovo zvládla preteky vo výbornom čase 8:26:18, čo z nej spravilo nielen majsterku sveta v dlhom triatlone, ale vytvorila aj nový traťový rekord. A čo to všetko znamená? Že existuje cesta ako premeniť všetku negatívnu energiu na pozitívny výsledok. Bolesť, ktorá vás niekedy sužuje, vám môže dodať extra energiu a silu v niečom úplne inom.