31.12.2017, 08:00

Pretekárska premiéra vo vysokých horách

Behanie po rovinke vás nudí a radšej vyhľadávate kopcovité a horské trate? Potom ste už možno rozmýšľali o tom, aké by to bolo opustiť naše krásne, ale celkom nízke vrcholy, a vydať sa do vyšších nadmorských výšok. Poradíme vám, ako takú vysokohorskú premiéru zvládnuť.

Pretekárska premiéra vo vysokých horách

Pretekárska premiéra vo vysokých horách býva často zákerná. Vytriezvenie ale zvyčajne prichádza už na vrchole prvého stúpania. Lokálne trate sú zvyčajne organizátori schopní postaviť tak, že pomer výškových metrov a celkovej vzdialenosti často predbehne i preteky v Alpách. Problém ale spočíva v tom, že zatiaľ čo pre dosiahnutie rovnakého počtu nastúpaných metrov je pri bežných plus mínus rovinatých pretekoch nutné absolvovať celkom dosť menších kopcov, vo vysokých horách vám k rovnakému výsledku zvyčajne stačí jeden priemerný kopec.

Reálna náročnosť pretekov je tak vo vyšších horách zvyčajne oveľa väčšia ako by sa mohlo zdať na prvý pohľad. Na to nikdy nezabúdajte. Okrem rozloženia výbehov a zbehov berte do úvahy i technicky náročný terén a v neposlednom rade tiež redší vzduch vo vyšších polohách. Práve tieto tri aspekty behu v horách (náročné a dlhé stúpanie, technický terén a nedostatok kyslíka) by ste mali mať vždy na pamäti a prispôsobiť im svoju prípravu na nadchádzajúce preteky.

Náročné stúpania

Ak bývate na rovine, dlhé a strmé výbehy sa  bohužiaľ trénujú veľmi ťažko. Okrem dochádzania do najbližších skutočných hôr sa dá tréning tiež obohatiť o cyklistiku, jazdu na kolobežke a ďalšie športy, ktoré nekompromisne zamestnajú vaše stehná. Iba na bicykel sa však spoľahnúť nedá, hoci sa jedná o výborný vytrvalostný a silový základ, tak bez chôdze alebo behu v kopcovitom prostredí sa v tréningu neobídete.

Posledným tréningovým tipom, ktorý vám umožní prežiť náročnú horskú trať je zameranie sa na zbehy. Do kopca sa totiž dá vždy nejako vyškrabať, ale veľa bežcov si neuvedomujeme, že beh smerom nadol je ešte oveľa horší ako beh smerom nahor. Pri krátkom zbehu vám to nepríde, ale v momente, kedy na vás bude čakať 15 kilometrov dlhé klesanie, vám vaše stehná dajú hlasite najavo, že táto záťaž im príliš nevonia.

Aby ste zvládli zbehy v plné záťaži, je potrebné mať svaly navyknuté na otrasy a veľmi silné stehná. Nebojte sa preto čas od času zaradiť opakované zbehy najprudšieho a najdlhšieho kopca, ktorý v okolí nájdete. Možná budete prekvapení, ako je taký zdanlivo jednoduchý tréning náročný.

Technický terén

Beh po alpskej alebo tatranskej magistrále se nedá porovnať s behom po miestnom lese nielen kvôli rozdielnym výhľadom. Zásadný rozdiel predstavuje podklad, po ktorom sa budete pohybovať. Vo vysokých horách môžete zabudnúť na hladkú hlinenú cestičku. Tá sa bude zvyčajne vyskytovať iba v niektorých častiach trate a striedať sa bude s behom po rôzne vyskladaných kameňoch. Pohyb v tomto teréne je oveľa náročnejší a jediné, čo vám pomôže sa s takým podkladom vyrovnať, sú znovu silné stehná a za zmienku stojí i spevnenie členkov.

Pri vysokohorskej premiére potom rátajte s tým, že ak prevažuje technicky náročný terén, potom bude váš beh výrazne pomalší, než na čo ste zvyknutí. Vôbec sa preto nemusíte trápiť tým, že i po rovinke bežíte pomaly a zrýchliť jednoducho nie je možné. Nie ste v tom totiž sami a ak nemáte možnosť jazdiť každý týždeň do hôr, kde si vaše chodidla zvyknú, potom nemá cenu sa zbytočne stresovať. Väčšina pretekov dnes produkuje krásne videá alebo fotografie z predchádzajúcich ročníkov, preto si už pri registrácii môžete overiť, aký náročný terén vás bude čakať a či sa na takú výzvu cítite.

Ak patríte medzi bežcov, ktorým sa ľahko podvrtne členok, potom stojí za úvahu pribaliť ortézu, tejpy alebo elastické obvínadlo, ktorým si budete moci problematický kĺb dostatočne spevniť. Vo finálnej fáze pretekov totiž prakticky každý sotva dvíha nohy a podvrtnutie chodidla na kameni je tak oveľa ľahšie, ako si dokážete predstaviť.

Vysoká nadmorská výška

Tretia a posledná nástraha vysokohorských pretekov je riedky vzduch, na ktorý narazíte vo vyšších polohách. Neexistuje presná hranica, ktorá určuje, či to je ešte dobré alebo či sa už máte strachovať. Väčšina bežcov berie ako míľnik výšku 2000 metrov nad morom. Chvíľková návšteva v týchto polohách by nemala spôsobiť žiadny vážnejší problém, ale ak trasa vedie nad dvojtisícovou hranicu dlhšiu dobu, potom už rátajte s možnými následkami.

Nemusíte sa v dvoch tisícich obávať výškovej choroby. Problémy spojené s behom vo vyšších polohách sú menej vážne, ale oveľa zákernejšie. Dalo by sa to popísať ako pocit, kedy vám niekto sadne na hrudník, vy sa nemôžete poriadne nadýchnuť a nohy máte doslova prázdne. Pri chôdzi v nízkej intenzite sa zvyčajne žiadne ťažkosti neprejavia, ale keď sa pokúsite rozbehnúť, potom veľmi rýchlo zistíte, že to jednoducho nejde.

Riešenie predstavuje aklimatizácia pred pretekmi. Ak sa chystáte na preteky vo vyšších polohách, potom vyrazte radšej o niekoľko dní skorej a naplánujte si ľahké túry do miest, kedy neskoršie pobežíte. Ak sa vám navyše podarí v týchto výškach prespať, bude to ešte lepšie. Najkritickejší je príchod v noci pred pretekmi, noc vo vyšších polohách a ranný štart. Táto kombinácia je spoľahlivý spôsob, ako si pre pretekový deň poriadne skomplikovať.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.