06.04.2019, 11:48

Premotivovanosť bolí a dokáže vás znechutiť. Ako ju ovplyvňovať?

Prečo je premotivovanosť doménou predovšetkým mužov. Čo robia zle ženy, ako sa správne motivovať a prečo nám zdravý prístup k športu môže pomôcť aj v pracovnom alebo osobnom živote?

Premotivovanosť bolí a dokáže vás znechutiť. Ako ju ovplyvňovať?

Začali sme behať, začalo nám to ísť a s jedlom rastie chuť – chuť pridávať si tréningové dávky až „do bezvedomia“. Vrcholoví športovci majú okolo seba tím ľudí, ktorí im radia, kedy pridať, kedy ubrať a pomáhajú im s motiváciou. Čo máme ale robiť my, obyčajní bežci? Základom je počúvať svoje telo a komunikovať s ním i so svojím okolím.

„Rizikovou skupinou“ sú súťaživí muži

Medzi ženami začiatočníčkami toľko premotivovanosti nevidím. Je to skôr problém mužov, aj keď samozrejme výnimka potvrdzuje pravidlo. Muži sú viac súťaživí, vedia prejsť cez bolesť až za hranu. Muži sú podľa nej predovšetkým spočiatku veľmi namotivovaní a stanovujú si veľké ciele – napríklad ubehnúť maratón. A potom keď ho ubehnú, dajú si časový cieľ a tak ďalej.

Problém žien: až príliš úzkostlivo sa sledujú

Ich problém podľa trénerky spočíva často zasa v tom, že sa pozorujú až príliš. Často sa mi stávalo, že mi ženy po tréningoch hovorili, že prišli domov a tu ich bolelo, tam ich pichalo, zle sa im dýchalo. Pýtajú sa, čo by mali urobiť, ale zároveň sa boja, aby si niečo nespravili. Radšej spočiatku pomalšie, pravidelne sa po behu ponaťahovať, kombinovať beh s cvičením, pridávať si pomaly a riadiť sa tréningovým plánom, aj keď iba úplne jednoduchým. A hlavne odlišovať bežné (hoci niekedy tiež bolestivé) prejavy po aktivite od signálov, že je niečo inak, ako má byť.

Dajte pozor na výstražné signály tela

Nie je možné sa zlepšovať stále dokola iba tým, že si budete pridávať kilometre alebo neustále zlepšovať čas. Keď vás začne pichať v lýtku a pichá vám v ňom už mesiac a vy nedávate žiadnu spätnú väzbu a regeneráciu, príde zranenie. A zranenie je vždy známkou pretrénovanosti. Zranenie pri športe, ak k nemu nepríde úrazom, pádom a podobne, sa vždy hlási vopred. Väčšinou to nie je tak, že by sa „zrazu stalo“, ale dáva o sebe vedieť bolesťou, ktorú by sme mali počúvať, aj keď máme čo nevidieť bežať ten maratón.

Otázka pre športovcov i „hobíkov“

Premotivovanosť je veľký problém u vrcholových športovcov, predovšetkým u mladých mužov. Neustále si pridávajú, zlepšujú sa, čo prináša motiváciu, ale zároveň tiež pomyselný vrchol, cez ktorý sa už nie je možné prehupnúť, teda sa ešte viac zlepšiť. Potom môže nastať vyhorenie a rýchly pád. Keď sa pozriete na športovcov, ktorí sa dlho držia na vrchole, ide väčšinou o sled udalostí – nielen fyzickej, ale i psychickej pripravenosti. Ide o ľudí, ktorí pracujú s psychológmi, veľa riešia regeneráciu, ale neustále tiež motiváciu. Títo výkonnostní športovci si neustále musia odpovedať na otázku „Prečo to robím?“ alebo „Prečo to stále robím?“. A odpoveď by mala byť uspokojujúca, ale i motivujúca do budúcnosti.

Prístup k športu ako tréning pre život

Premotivovanosť a neustála chuť byť lepší a lepší je potrebné kontrolovať. Napríklad aj preto, aby ste pri športe vydržali. Niektorí ľudia riešia takúto krízu tým, že daný šport odložia ako niečo, čo už im nemá čo ponúknuť, a začnú robiť niečo iné. Bývajú to často ľudia, ktorí sa podobne správajú aj napríklad v práci – prídu ráno do kancelárie, sú strašne nabudení, majú veľa nápadov... a potom sa im jedna vec nepodarí a majú chuť ísť „od toho“ a napríklad i celú prácu zmeniť. Čiastočný neúspech je pre nich nezvyčajný a berú ho ako veľké zlyhanie či signál, že to nie je práca pre nich.  

Práve šport je dobrým „tréningom nanečisto“ práve i pre prácu alebo osobný život. Pri športe si môžeme bez následkov skúsiť manažovať svoju premotivovanosť, pracovať s odpočinkom a plnením cieľov tak, aby nás celá aktivita bavila a naplňovala. Kto to vie, má potom i veľký kredit do bežného života. Nie nadarmo sa vás pri pracovných pohovoroch pýtajú tiež na váš voľný čas a športy – mnoho firiem si dokonca cielene vyberá zamestnancov, ktorí aktívne alebo napríklad i výkonnostne športujú. Sú to často cieľavedomí ľudia, ktorí vedia makať, ale zároveň vedia, kde ubrať.

Premotivovanie či vyhorenie: Ako z toho von?

Obklopte sa ľuďmi,  ktorí „váš“ alebo podobný šport robia a motivujú vás ďalej – ale zároveň vás vedia podporiť aj v relaxácii. Naučte sa zvoľniť a vymeniť beh za iné športy či iný druh pohybu v prípade, „že sa vám práve nechce“. Pracujte s motiváciou – napríklad aj s pomocou skúseného trénera alebo v tréningovej skupinke, kde sa môžete pobaviť o tom, že podobné stavy demotivácie sú normálne a je možné ich prekonať. Dajte si pauzu. Ak v behaní vyhoríte, napríklad na tri mesiace prestaňte a pohyb nahraďte iným športom, povedzme cyklistikou, plávaním alebo korčuľovaním. Odpovedajte si na otázky – prečo beháte? Baví vás to, alebo to robíte z iného dôvodu? Nebojte sa si priznať napríklad i to, že behanie nie je šport pre vás. A skúste nájsť pohyb, ktorý vás bude baviť, napríklad i za pomoci trénera alebo športového psychológa.