Tréningové prostriedky vedúce k zrýchleniu (zvýšeniu rýchlosti) boli donedávna exkluzívne vyhradené šprintérom, prekážkarom, skokanom a hráčom loptových hier. Najnovšie štúdie však ukazujú, že i vytrvalostní bežci môžu veľmi dobre profitovať z týchto typov tréningov. Beh nie je v podstate nič iné ako reťazenie malých horizontálnych skokov. Pri behu, rovnako ako pri skákaní, pracuje svalstvo, šľachy a väzivá pri dopadovej fáze ako tlmič a v odrazovej fáze ako pružina. Čím lepšie sú vaše väzivá a svaly na tieto úkoly pripravené, tým efektívnejšie môžu odovzdať svoju energiu do rýchlosti a pri každom kroku čas kontaktu so zemou skrátiť. Pre lepšiu predstavu, aký potenciál to môže pre vaše zlepšenie predstavovať- pri desaťkilometrovom behu príde k celkovo 5000 až 7000 (podľa štýlu behu) kontaktov so zemou. Každý jeden z nich je možné skrátiť.
Skok sem, skok tam
Skoky vo všetkých rôznych variantoch sú považované za jednu z najefektívnejších tréningových metód. V špičkovom športe sa o účinnosti takzvaného reaktívneho silového tréningu vie už dlho. Okrem toho, že prirodzeným spôsobom (pôsobením vlastnej váhy) posilníte v podstate všetky svalové skupiny, tiež zlepšujete rýchlosť! Veľmi dobre trénovaní ľahučkí atléti, ale napríklad aj volejbalisti či basketbalisti, dokážu z miesta preskočiť metrovú prekážku alebo zoskočiť zo švédskej debny, dopadnúť a v čo najkratšom možnom čase sa bez medziskoku odraziť a prekonať ďalšiu vysokú prekážku. Toto je cvičenie pre športovcov, ktorí sa svojmu športu venujú intenzívne už dlhé roky. Nehodí sa pre väčšinu amatérskych bežcov, pretože riziko zranenia je tu veľmi vysoké. Svalstvo, šľachy a kĺby nie sú doposiaľ na takéto zaťaženie pripravené. Ale aj pre hobíkov existuje mnoho druhov cvičení, ktorými môžu zlepšiť reaktívnu silu dolných končatín a nôh, napríklad:
Ako je vhodné tieto cvičenia zaradiť do vášho tréningu?