Funguje to takto. Pri dýchaní sa vám stiahne bránica a pľúca sa roztiahnu, aby transportovali kyslík do svalov, ktoré ho potrebujú na výrobu potrebnej energie. Pri dýchaní vdychujete kyslík a vydychujete kysličník uhličitý. Jeho nazhromaždenie môže spôsobiť úzkosť a dýchavičnosť, čo spôsobí, že sa vám bude bežať výrazne ťažšie.
Existuje však niekoľko spôsobov ako dýchať pri behu, ktoré vám pomôžu prekonať tréningové kilometre. A to aj v situácii, ak ste nútený behať s „korona maskou“ na tvári. Najskôr sa potrebujete uistiť, že dýchate efektívne. Existuje niekoľko náznakov, na ktoré si musíte dávať pozor, pretože naznačujú, že nevyužívate svoju bránicu efektívne, ale len „lapáte po dychu“. Môže ísť o bolesť krku alebo chrbta, či ramená, ktoré sa pri behu spúšťajú a opäť klesajú. Rovnako treba sledovať asymetrické otáčanie trupu, zhrbený chrbát, alebo pohyby žalúdka, ktorý vám pri výdychu stúpa a nádychu klesá.
Zlepšenie dýchacej techniky zvyšuje efektivitu behu, pomáha udržiavať stabilné tempo a pokojnejšiu myseľ, a to aj pri náročných tréningoch či vypätých pretekoch. Ak sa zameriate na správne a pevné dýchanie, budete schopný potlačiť únavu a udržať si svoju formu.
Prečo pri behu lapám po vzduchu?
Lapanie po vzduchu vzniká ako dôsledok disproporcie medzi potrebou okysličenia svalov a schopnosťami pľúc a srdcovo-cievneho systému potrebný kyslík do svalov dopraviť. Tento rozdiel vniká, keď sa prekročí takzvaný „ventilačný prah“, teda keď prekročíte bod, po ktorom už nie ste schopný dýchať dostatočne rýchlo a hlboko, aby ste pokryli dopyt svalov po kyslíku.
Je lepšie dýchať nosom alebo ústami?
Najskôr spomaľte, aby ste predišli lapaniu po dychu. Držte sa tempa, aby ste mohli povedať plynule aspoň zopár slov a ak sa vám to nedarí, nehanbite sa prejsť do chôdze. Väčšina odborníkov sa zhoduje v názore, že najlepšie je vdychovať vzduch nosom a vydychovať ústami, aby ste dosiahli najefektívnejšiu výmenu kyslíka a oxidu uhličitého. Po niekoľkých týždňoch systematického tréningu sa vaše telo prispôsobí a zvýši sa tzv. ventilačný prah, teda schopnosť dýchacieho a srdcovo-cievneho systému zásobovať svaly okysličenou krvou, spravidla tak, že sa vo svaloch vytvoria nové krvné cievy.