24.01.2018, 08:00

Behajte ekologicky

Na prvý pohľad sa behanie javí po stránke ekológie ako na výsosť cnostná činnosť. Iba že nič nie je čiernobiele a pri hlbšom preskúmaní vyjde najavo, že ani beh nie je tak úplne „zelený“. Hlavne vtedy, ak ide o oblečenie a obuv. Ak však budeme dodržiavať určité zásady, náš negatívny dopad na životné prostredie môže byť nižší.

Bavlna. Snímka: Reuters
Zdroj: Reuters

Väčšina bežcov, ak ide o tričká, mikiny, bundy, šortky alebo legíny, preferuje funkčné oblečenie. Dôvody sú zrejmé: ak takúto bielizeň správne nosíte, tak je priedušná, dokáže rýchlo a účinne odvádzať pot od tela, takmer nezadržiava vlhkosť a zároveň izoluje. Funkčné oblečenie sa vyrába prevažne z polyesteru, ktorý je ešte niekedy doplnený o iný syntetický materiál, napríklad polyamid alebo polypropylén.

Na druhej strane spektra sa nachádza bavlna, ktorá pot vsaje. Oblečenie je však potom dlho mokré a ľahko si spôsobíte odreninu. Napriek tomu na ňu časť bežcov nedá dopustiť.

Tieto dva typy vlákien – bavlna a polyester – dominujú tiež v textilnom priemysle, a tak to má podľa odborníkov zostať aj naďalej. Bavlna reprezentujúca prírodné materiály sa pritom môže javiť ako prívetivejšia k životnému prostrediu, ale jej pestovanie a procesy výroby sú v skutočnosti oveľa komplikovanejšie.

„Pri posudzovaní vplyvu typu vlákien a textílií na ekologické dopady je potrebné brať do úvahy všetkých troch  kľúčových hráčov, to znamená pestovateľov alebo výrobcov vlákien, výrobcov textílií a spotrebiteľov,“ zhodujú sa profesor Jiří Militký a docentka Dana Křemenáková z Katedry materiálového inžinierstva Technickej univerzity v Liberci. Inými slovami povedané, jedna vec je výroba oblečenia, druhá to, ako s ním nakladáme a staráme sa oň.  

Ošemetná bavlna

Bavlna oproti syntetickým vláknam prehráva na celej čiare hneď v prvej fáze, pri svojom pestovaní.  Hlavným mínusom je pritom enormná spotreba vody. K vypestovaniu jednej tony bavlny potrebujeme závratných 5 700 kubíkov, oproti iba štyristo kubíkom, ktoré zhltne výroba rovnakého množstva polyesterových vlákien. Pestovanie bavlníku už zničilo obrovské oblasti. Ukážkovým príkladom je bezodtokové slané jazero s názvom Aralské more (na hraniciach Kazachstanu a Uzbekistanu), ktoré dnes rozhodne nevyzerá tak, ako býva zobrazené vo väčšine atlasov. Pôvodná rozloha jazera sa zmenšila na menej ako tretinu a objem vody klesol na jednu desatinu. Na vine je práve veľkolepé zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy v púštnych oblastiach.

A tým to nekončí. „Odpadové vody, ktoré vznikajú pri pestovaní prírodných vlákien, je potrebné ďalej čistiť, tým vznikajú ďalšie náklady,“ dopĺňajú Jiří Militký a Dana Křemenáková, odborníci na textilné vlákna.

Traduje sa, že v procese pestovania bavlníka sa kvôli jeho náchylnosti k chorobám používa veľké množstvo škodlivých priemyselných hnojív a pesticídov. „Až pätnásť percent zo všetkých svetových pesticídov a 25% zo všetkých insekticídov pripadá práve na bavlník,“ podotýka Vratislav Vozník z organizácie Arnika, ktorá usiluje o lepšie životné prostredie. Odborníci však upozorňujú, že moderné pesticídy a herbicídy sú už vyberané tak, aby životnému prostrediu škodili čo najmenej. Obmedzením je zatiaľ ich vyššia cena, čo sa negatívne prejavuje hlavne v rozvojových krajinách.

Pokým sa môže bavlník žať, trvá to niekoľko mesiacov. Počas tejto doby sa spotrebuje množstvo pohonných hmôt v súvislosti s nutnosťou transportu, obrábaním pôdy, žatvou a vlastnej izolácie vlákien. V priemyselne málo vyvinutých krajinách je obecne táto spotreba výrazne vyššia a dôsledkom je zamorovanie ovzdušia toxickými výfukovými plynmi.

Čo sa však týka spotreby energie z obnoviteľných i neobnoviteľných zdrojov, je na to bavlna oproti polyesteru výrazne lepšie.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.