Miloš Mikuš nie je rýchlokvasený výživový poradca. Hovorí pomaly, vždy nad odpoveďou dlhšie premýšľa, zvažuje každé slovo, viackrát odpovie, že ešte si musí niečo lepšie naštudovať a odpovie až potom.
Nepozná žiadne rýchle a zázračné postupy, zaručené univerzálne pravdy. Zdôrazňuje individuálny prístup. Jeho pohľad na výživu sa opiera o desiatky rokov štúdia a predchádzajúcej vedeckej práce, účasti na veľkom počte vedeckých konferencií, ale aj o jeho aktívnu skúsenosť fanatického rekreačného bežca.
Pozor na škodiacich laikov
Kedy pri čítaní rád od rôznych výživových poradcov Ťa ovládne pocit znepokojenia?
„Zaradenie rôznych výživových poradcov do kategórie škodiacich laikov nastáva napríklad v momente, keď odporúčajú povedzme morskú soľ, nie obyčajnú. Tá obyčajná je totiž tiež morská, len vznikla uložením pred stovkami miliónmi rokov, teda v čase, kedy moria boli ešte čisté. Tá akože „morská“ sa získava často krát z mimoriadne znečistených morských oblastí. Termín „morská soľ“ je niečo ako „drevená palica“, iná totiž neexistuje.
Druhým indikátorom, kedy treba pri počúvaní výživového poradcu spozornieť je, keď odporúča nahradiť múku špaldovou múkou. Ide totiž len o iný druh pšenice, ktorá nie je menej toxická, ale je horšia na pečenie, pričom samozrejme lepok je rovnako toxický ako v bežnej pšenici. Takže určite netreba za každú cenu „špaldovať“.
Alebo iný príklad. Je veľmi zlé, ak sa všade odporúča olivový olej. Nejde totiž o univerzálnu tekutinu. Niekde patrí maslo, niekde patrí masť, niekde zase obyčajný olej a nie panenský olivový. Podľa toho sa dá ľahko rozpoznať, že daný poradca ma taký livestylový prístup a odporúča to, čo sa momentálne „patrí“ odporúčať.“
Mimochodom masť. Jedným zo silných trendov je odstránenie masti z pokrmov ako aj z ich prípravy. Je to správne?
„Do každého regiónu patrí nejaký druh tuku a masť je jednoznačne niečím, čo do nášho regiónu historicky patrí. Hlavne v zimnom období, kedy aj naše metabolické výdaje sú vyššie vzhľadom k ochladeniu počas tohto ročného obdobia. Masť je zaujímavá tým, že je veľmi dobrá na varenie, podobne ako špeciálny repkový olej a ako rafinovaný olivový olej, pretože má skrátka najviac kyseliny olejovej. Nie je tekutá, ale to len kvôli tomu, lebo je tam viac nasýtených tukov a menej nenasýtených. Keď sa však posúvame smerom od bravčovej až po husaciu masť, tak sa tá tekutosť zvyšuje, keďže narastá množstvo nenasýtených tukov. Takže aj masť z kačíc alebo husí, hlavne v jesennom a zimnom období, má svoj význam. Tá masť sa napokon svojim zložením dosť podobá olivovému oleju. Je tam dosť nenasýtených mastných kyselín, veľa olejovej kyseliny. Taká masť je dobrá na varenie, pretože je veľmi stabilná, neprepaľuje sa. Slnečnicový olej alebo maslo sa prepaľujú rýchlo. Môžete si všimnúť, že keď niekto vypráža rezne na oleji, tak po vychladnutí zostane namiesto oleja masť, resp. biela a tuhá hmota, čo znamená, že olej sa zdegradoval na nasýtený. Toto sa masti nestáva, pretože počas vyprážania neoxiduje a neznehodnocuje sa. Hoci vyprážanie vôbec nie je vhodnou úpravou, keď už však máte neodolateľnú chuť na dobrý rezeň radšej použite masť.“