03.04.2019, 10:00

Beh pomáha obnoviť mozgové bunky, tvrdí najnovšia štúdia

Beh udržuje zdravý mozog, obnovuje mozgové prepojenia, navodzuje pocit šťastia a produkuje viaceré vysko účinné chemické sekréty.

Beh pomáha obnoviť mozgové bunky, tvrdí najnovšia štúdia

Skupina kanadských vedcov nedávno publikovala štúdiu, ktorá potvrdzuje, že cvičenie má výrazný vplyv na mozgové funkcie. Aeróbne cvičenie má totiž pozitívny dopad na fungovanie mozgu, prispieva nielen k obnove neurónov, ale tiež tvorbe nových. Môže za to údajne chemická látka VGF. Štúdiu vykonávali výskumníci na myšiach s mozgovými dysfunkciami.

Miera neurogenézie je ukazovateľom zdravého mozgu. Vysoká hladina je dobrým znamením, nízka hladina nových neurónov je naopak známkou oslabeného zdravia.

  1. Neznamená to však, že zdravý mozog si je možné udržovať iba behaním. Zakaždým, keď sa človek učí nový šport, ako je hranie golfu alebo tenisu, mozog si vytvorí nové spojenie. Podľa výskumov však práve aeróbne športy stoja za vysokou hladinou nových neurónov. Vysoko intenzívny intervalový tréning sa tak s obyčajnou chôdzou alebo plávaním nedá úplne porovnať.
  2. Okrem týchto dlhodobých efektov má pohyb i veľmi príjemný krátkodobý účinok „šťastia“. Ak sa totiž človek venuje hodinu či dve aeróbnemu cvičeniu, všetky starosti ako mávnutím prútika odplávajú a bežci sa cítia v eufórii. Pocit šťastia je navodený vďaka účinku prirodzených opioidov nachádzajúcich sa v čelnom laloku mozgu.

  3. Najnovší článok výskumníkov hovorí o tom, že po aeróbnom cvičení sa zvyšuje hodnota ešte jednej chemickej látky s názvom VGF. Zatiaľ ju však nepoznajú natoľko dokonale, aby dokázali určiť, za čím všetkým stojí. Vedci vykonali pokus na myšiach s dysfunkciami, ktoré mali veľmi krátky život, a navyše sa zle pohybovali. Oba problémy boli pritom spojené s genetickou degradáciou mozočku, zodpovedného za fyzické pohyby. Pri pokuse „opravili“ poruchy v mozgu zvieraťa dvoma spôsobmi. A to buď aplikovaním vysokej dávky VGF, alebo umiestením „bežeckého pásu“. V obidvoch prípadoch žili cicavce dlhšie, lepšie sa pohybovali a vykazovali zlepšenie štruktúry mozgu. Na rozdiel od myší ale nie je možné vpravovať ľuďom do tela VGF. Živočíchom bola totiž látka podaná prostredníctvom vírovej infekcie, čo by v prípade ľudí bolo veľmi neetické.

Tak, a teraz nám nezostáva nič iné ako si obuť bežecké topánky a vyraziť na minimálne hodinový výbeh