16.11.2019, 21:07

Návod na používanie členku

Sila a mobilita členkov je často podceňovaná, čo je veľká chyba pretože tieto malé kĺby nesú CELÚ váhu tvojho tela každý deň. To, že máme členky si väčšinou uvedomíme, až keď v nich pocítime slabosť, stuhnutosť alebo sa vyskytne zranenie (v najlepšom prípade podvrtnutie). Tomuto všetkému sa dá predísť.

Návod na používanie členku

Členok je kĺb, ktorý spája chodidlo s predkolením, to sme asi Ameriku neobjavili. Poďme sa však pozrieť hlbšie. Predkolenie tvoria dve kosti a to tibia a fibula. Tibia je hrubšia kosť a nachádza sa na vnútornej strane predkolenia a fibula je naopak užšia kosť nachádzajúca sa na vonkajšej strane predkolenia. Kosti sa napájajú na kĺbové spojenie (talus, calcaneus) a ďalej pokračuje chodidlo zložené z piatich malých kostičiek a samotných prstov.

Tieto kosti by len tak pokope nedržali. Navzájom sú poprepájané väzivami a šľachami rôznych veľkostí, ktoré nám zabezpečujú stabilitu a pohyblivosť. Ale takisto tam nechýbajú ani svaly počnúc lýtkovým svalom až po tie najmenšie svaly na prstoch. Bez členku a chodidla by sme ďaleko asi nezašli, ak teda nevieš chodiť po rukách. Bežní ľudia majú nohy stvorené na pohyb. Zdravé členky a chodidlá nám umožňujú sa hýbať vo veľkej škále uhlov-  stabilne a obratne, pričom zvládnu akýkoľvek terén. Členok nie je len taký jednoduchý kĺb ako pánt na dverách a chodidlo nie je kus končatiny slúžiace na to, aby si si mal na čo natiahnuť ponožky. Členok a chodidlo je pomerne zložitá časť tela, ktorá je zložená z viacerých malých a väčších kĺbových spojov pospájané väzivami, šľachami a svalmi, ktoré pracujú spoločne, aby dosiahli potrebnú stabilitu a obratnosť členka pre telo. To sa však podarí len vtedy, ak s nimi narábame tak ako je treba!

Z toho je jasne vidieť aká dôležitá je spolupráca veľkých, malých svalov a kĺbov a ako musia pracovať naplno, len aby nás udržali na nohách a mohli sme kráčať alebo behať, skákať, balansovať. Ale čo sa stane, keď svaly nepracujú tak ako majú, sú oslabené a stuhnuté? Ak máš oslabené svaly v chodidlách, čiže tie malé, nemajú dostatočnú kapacitu posilniť členok a chodidlo. Telo nebude reagovať tým, že spadne na zem,  ale tak, že tento nedostatok začne kompenzovať zvyšovaním napätia tam kde môže, teda vo väčších svaloch. Týmto vznikne stuhnutosť lýtok ako ochranný mechanizmus. A v tomto bode býva spravidla najlepšie sa poradiť z fyzioterapeutom.

Elasticita a pevnosť členka- pohľad fyzioterapeuta

Dobrý funkčný stav členkového kĺbu je pre bežca rozhodujúci,  nakoľko ide o zložitý systém nepravidelných kĺbnych plôch bohato zásobených väzivami. Skĺbenia sú váhonosné, na ktoré pôsobí celková hmotnosť tela športovca-bežca pri dotyku s podložkou násobená gravitačnou konštantou. Prenáša sa cez vidlicu dvoch kostí tibie (holenná kosť) a fibuly (ihlice) na priehlavkovú kosť talus.

     Podľa toho, aký je funkčný stav členku v zmysle jeho elasticity a pevnosti, môže sa stať limitujúcim faktorom pre podanie dobrého športového výkonu bežca. Okrem množstva cvičení na zlepšenie pohyblivosti aj pevnosti v členku, zohráva veľký význam geneticky daná pevnosť alebo na opačnú stranu voľnosť väziva v členku. Treba však vedieť, že nepohyblivý členok vedia tréneri a fyzioterapeuti omnoho rýchlejšie a kvalitnejšie rozhýbať. Na druhej strane je podstatne ťažšie spevniť členok nadmerne pohyblivý - laxný.

     V súčasnosti sa my fyzioterapeuti v spolupráci s trénermi stretávame v praxi s nedostatočne rozhýbanými – elastickými členkami. Spôsobuje to novodobý životný a najmä pracovný režim pohybu resp. nepohybu členkov u ľudí pracujúcich za počítačom alebo veľa jazdiacich v aute. Takto pracujúci ľudia začnú športovať - behať. Nepohyblivé váhonosné členky začínajú viac preťažovať, až môže vzniknúť zranenie z preťaženia, pričom členok dlhodobo nebol zaťažovaný a tým nebol nútený sa prispôsobovať nárokom ťahu, tlaku v gravitačnom poli športovca, pričom najväčšie riziko paradoxne prenasleduje rekreačných a sezónnych športovcov.

Keď členok začne robiť problémy

Riešenie takýchto situácií majú v rukách tréneri v spolupráci s fyzioterapeutmi. Pokiaľ sa nejedná o zranenie, ale „iba“ funkčné zlyhávanie členkov, čiže nepohyblivosť alebo nestabilita, naučia takéhoto športovca systém cvičení pracujúcich s rovnováhou, prípadne cvičenia ne nerovnovážnych plochách (napríklad bosu). Ak to športovec zvládne, môže nasledovať aj postupné zaťažovanie v systéme silového tréningu, a tým aj príprava na šport, respektíve na výkonu na pretekoch.  

     Ak už dôjde k zraneniu členkových skĺbeniach, nasleduje detailná diagnostika pevných štruktúr (kostí) a väzov. Najskôr diagnostickými manuálnymi manévrami, v prípade potreby magnetickou rezonanciou. Po stanovení presnej diagnózy nasleduje liečba metódami fyzioterapie alebo v krajnom prípade chirurgická intervencia.

     Vo fyzioterapii sa snažíme vždy pri každej návšteve vyšetrovať členkové skĺbenia aj keď klient bezprostredne problém v členkoch nehlási a prišiel si nechať vyšetriť alebo liečiť inú časť tela. Prečo? Z hľadiska prevencie to má pre klienta obrovský význam, lebo postavenie v členkových kĺboch ovplyvňuje držanie tela a tým môžeme urýchliť liečbu napr. v kolene alebo v ramene.

     Amatérsky bežec bežne nevenuje pozornosť členkom. Svoj stav členkov berie prirodzene taký aký je, až kým nepocíti problém napr. z preťaženia, alebo ho niekto neupozorní napr. na postavenie chodidla, čo s členkom úzko súvisí. Každý môže sám iniciatívne predchádzať preťažovaniu po behoch regeneráciou pohybom-  buď v bazéne alebo masážou u maséra. Sú to dve veľmi účinné metódy udržiavania dobrého funkčného stavu členkov.