20.09.2021, 22:32

Športový psychológ Peter Kuračka: Mentálny tréning je veľmi dôležitý

Je určený pre každého, kto chce pracovať na svojich psychických schopnostiach. Pomáha jednotlivcom aj skupinám skvalitniť ich profesionálne výkony a zlepšiť prežívanie pri športe aj pri iných aktivitách. Tréning psychologických schopností využívajú jednotlivci pôsobiaci vo vrcholovom športe, ale aj výkonnostní a mladí športovci.

Športový psychológ Peter Kuračka: Mentálny tréning je veľmi dôležitý

Čo je vlastne mentálny tréning a ako pomáha športovcom?

Je to systematické uskutočňovanie psychologických cvičení a metód zameraných na optimalizáciu výkonnosti a prežívania. Inými slovami ho nazývam aj tréning psychických schopností. Hlavným cieľom mentálneho tréningu je zlepšovanie psychických schopností potrebných pre dlhodobé dosahovanie optimálnych výkonov. Okrem výkonnosti je cieľom aj zvyšovanie kvality prežívania pri športovaní, respektíve pri inej činnosti. Dôležité sú pocity sebarealizácie, naplnenia, spokojnosti s vykonávanou aktivitou a celkovo so svojím životom. Nie je dôležité len to, či športovec vyhrá konkrétny zápas alebo súťaž. Podstatné je, aby videl zmysel v procese zlepšovania sa, v sebazdokonaľovaní a sebapoznaní. Šport posúva človeka do nových oblastí, pomáha mu objavovať skryté rezervy a vlastný potenciál.

Aký základný cieľ si si dal v rámci svojej profesie?

Komplexný rozvoj osobnosti každého jednotlivca. Športovec by mal vedieť získané a zdokonalené schopnosti využiť aj v ostatných oblastiach profesionálneho a súkromného života. Mentálny tréning je zameraný aj na zvyšovanie a stabilizáciu sebadôvery, zlepšovanie koncentrácie, optimálne nastavenie cieľov, systematickosť práce športovca a komplexné riešenie problematických situácií. Snažím sa s klientmi zlepšovať prípravu na stretnutie alebo súťaž, pracovať s emóciami, úzkosťou a so strachom zo zlyhania. Veľký dôraz kladiem na prácu s myslením, analyzovanie automatických myšlienok a schém športovca, na nahrádzanie škodlivých myšlienkových vzorcov užitočnými. Predmetom tréningu psychických schopností sú aj motivácia, stres a zvládanie kritických momentov, komunikácia, práca s očakávaniami.

 Pre koho je mentálny tréning určený?

 Je pre každého, kto chce pracovať na svojich psychických schopnostiach. Pomáham jednotlivcom aj skupinám skvalitniť svoje profesionálne výkony a zlepšiť prežívanie pri športe aj pri iných aktivitách. Tréning psychologických schopností využívajú jednotlivci pôsobiaci vo vrcholovom športe, ale aj výkonnostní a mladí športovci. Cieľom nie je len dosiahnutie špičkových výkonov, dôležitá je tiež spokojnosť, pocit sebanaplnenia, sebarealizácie a radosti. Šport je prostriedkom k rozvoju vlastnej osobnosti a k lepšiemu poznaniu samého seba. Mentálny tréning je určený nielen pre športovcov, ale aj pre iné profesie, v ktorých je dôležité podávanie výkonov. Manažéri, vedúci pracovníci, umelci, ľudia v mediálnej sfére, v týchto aj ďalších profesiách je dôležitá sebadôvera, koncentrácia na vykonávanú úlohu, motivácia, sebadisciplína, komunikácia, kreativita atď. Pomôžem vám pracovať na všetkých psychických schopnostiach potrebných pre dlhodobo optimálne pracovné výkony.

 Tréning psychologických schopností je veľmi užitočný napr. vtedy, ak prežívate niektoré z nasledujúcich pocitov a situácií:

- Chcete spraviť všetko preto, aby ste dosiahli vrcholnú výkonnosť

- Chcete dlhodobo pracovať na optimálnej úrovni výkonov a na rovnováhe s ostatnými oblasťami vášho života 

- Chcete nájsť a čo najviac sa priblížiť k vášmu potenciálu

- Prežívate strach zo zlyhania v súťaži, zápase, na tréningu, v práci

- Nervozita pred súťažou, tréningom alebo vystúpením znižuje vašu výkonnosť

- Neschopnosť preniesť zručnosti a výkony z tréningu na súťaž, z prípravnej fázy do reality

- Pri športe alebo práci prežívate viac pocitov napätia, úzkosti, nervozity ako pocitov radosti a uspokojenia

- Máte pocit, že by ste dokázali viac, ale niečo vás blokuje, nedovolí vám rozvinúť všetky schopnosti

- Obavy, ako budú ostatní reagovať na váš výkon, ako vás budú hodnotiť

- Rôzne ďalšie obavy, strach, nervozita, ktoré obmedzujú vašu výkonnosť

- Cítite, že vám niečo v športe, v práci, v živote nefunguje, že nemáte správnu rovnováhu

K športovému výkonu neodmysliteľne patrí stres. Ako ho dostať pod kontrolu?


Stres je vlastne reakcia organizmu na záťažový podnet. Tento podnet môže mať fyzickú aj psychickú podobu. Poznáme pozitívny (eustres) a negatívny stres (distres). Eustres pomáha pripraviť náš organizmus na určitú záťaž a podávať fyzický alebo mentálny výkon. Napríklad ak sa hokejista rozcvičuje pred zápasom, postupne zvyšuje fyzickú intenzitu pohybov, zároveň sa dostáva do správnej bojovnej nálady a pohody. To je situácia, keď sa jeho organizmus dostáva do stavu stresu a pripravuje sa tak na podanie maximálneho výkonu. Distres má pri záťažovej situácii kontraproduktívny účinok. Prejavuje sa napríklad vysokou nervozitou pred súťažou, keď sa športovec nedokáže sústrediť, chveje sa mu žalúdok, má veľké obavy o výsledok zápasu alebo súťaže a podobne. Následne to môže negatívne ovplyvniť výsledný výkon a jeho prežívanie športovej udalosti. Stres nie je náš nepriateľ. Niekedy nám pomáha, niekedy škodí. Dôležité je, aby sme rozvíjali schopnosť pracovať s ním a trénovali jeho zvládanie.

Bez stresu by sa nezrodili tie najlepšie a najhodnotnejšie výkony. Určitú formu stresu potrebujeme, aby sme zo seba, zo svojej mysle aj tela dostali to najlepšie, čo v ňom je. Stres zabezpečí vyplavenie adrenalínu do krvi. Do svalov sa privádza viac krvi, čím zlepšuje ich schopnosť fyzického výkonu. Naopak, menej krvi sa privádza do tráviaceho traktu. Trávenie sa obmedzí, čím sa ušetrí veľké množstvo energie pre ostatné telesné systémy. Zlepší sa činnosť a koncentrácia zmyslov. Hlavne tých, ktoré sú potrebné pre daný šport. Telo aj nervová sústava sa tak pripravujú na to, aby boli schopné podať dobrý výkon.

V niektorých prípadoch úroveň stresu presiahne optimálnu úroveň. Športovec je príliš nervózny a napätý, obáva sa nepriaznivého výkonu alebo výsledku, stráca pokoj a vyrovnanosť. Jeho pohyby sa stávajú menej koordinované a kontrolovateľné. Objavujú sa ďalšie telesné prejavy zvýšeného stresu, ako napr. chvenie, zvýšené potenie, častejšie nutkanie na záchod alebo tunelové videnie. Ak sa zvýšený stres objavuje viac hodín pred štartom, športovci nie sú schopní prijímať potravu. Ich myseľ býva plná obáv a negatívnych scenárov, nedokážu sa správne sústrediť. Vyššia než optimálna úroveň stresu môže spôsobiť nižší výkon a takisto nepríjemné pocity pred a v priebehu súťaže alebo zápasu. Športovec v tom prípade nie je schopný podať výkon na hranici svojich možností ani vyťažiť zo súťaže pozitívny emočný zážitok.

Čo robiť, keď vidíme človeka, ktorého postihol panický záchvat?

 V prvom rade zostaňte vy sami pokojní a vyrovnaní. Dôležité je pokúsiť sa upokojiť aj športovca. V niektorých situáciách to môže byť náročné, pretože atakom postihnutá osoba je zaplavená psychickými a fyzickými príznakmi a obavami. V dôsledku problému s dýchaním sa jej aj ťažšie komunikuje. Na prvotné upokojenie vie pomôcť napr. veta: „Budeš O. K., o pár minút to bude v poriadku.“ Vhodným riešením býva aj riadené dýchanie. Športovcovi v krátkosti vysvetlite, že spomalenie dýchania mu pomôže upokojiť sa. Prikážte mu spomaliť dych, môžete ho sami viesť vlastným dychom. Vystupujte pokojne, na druhej strane však pevne a sebaisto. Môžete aj direktívne povedať: „Teraz budeme dýchať spolu!“ Dýchanie má byť pomalšie s krátkym cca dvojsekundovým zadržaním dychu na konci. Následne sa môže urobiť aj nejaká forma relaxácie. Ak neovládate žiadnu relaxačnú metódu, pomôžte športovcovi nájsť nejaké pokojné miesto, kde sa bude cítiť bezpečne a kde môže pokračovať v ďalšej normalizácii stavu. Je dobré s ním komunikovať pokojne a postupne odvádzať jeho pozornosť od príznakov. Ak je stav vážny a máte obavy o jeho zdravie, samozrejme, zavolajte záchranku. Pokojná komunikácia je základom pomoci pri panickom ataku

Kto je Peter Kuračka?

-bývalý profesionálny futbalista, ktorý hral za ligové mužstvá FC ViOn Zlaté Moravce, Spartak Trnava a Spartak Myjava

 - vyštudoval zahraničný obchod na Ekonomickej Univerzite v Bratislave, psychológiu na Masarykovej Univerzite v Brne a UKF v Nitre

 - viceprezident SAŠP, medzinárodne certifikovaný kouč - ACC v rámci ICF (Medzinárodná federácia koučov) a EPC (Erickson Professional Coach) a člen SAKO (Slovenská asociácia koučov)

 - držiteľ trénerskej licencie EURO "A"