19.06.2018, 20:47

MATEJ TÓTH DREL V TATRÁCH, CHYSTÁ SA NA SÚSTREDENIE V ALPÁCH, PRE KTORÉ ODMIETOL POZVÁNKU NA DIAMANTOVÚ LIGU

Dvojtýždňové tatranské sústredenie vyšlo olympijskému víťazovi v chôdzi na 50 km z Ria 2016 Matejovi Tóthovi nad očakávanie. Na budúci týždeň v piatok ho v Šamoríne na mítingu P – T – S čaká posledná súťažná previerka pred ME a po nej už kľúčové vysokohorské sústredenie pred berlínskym šampionátom, pre ktoré odmietol aj účasť na pretekoch na 3000 m v rámci prestížnej Diamantovej ligy 21. júla v Londýne.

MATEJ TÓTH DREL V TATRÁCH, CHYSTÁ SA NA SÚSTREDENIE V ALPÁCH, PRE KTORÉ ODMIETOL POZVÁNKU NA DIAMANTOVÚ LIGU

Matej sa od 4. do 17. júna pripravoval na Štrbskom Plese. Tréningový kemp si s kolegami z banskobystrickej Dukly Máriou Katerinka Czakovou, Monikou Hornákovou a Miroslavom Úradníkom rozložili v hoteli FIS, kde našli výborné podmienky i perfektný servis. Na štvoricu dohliadal kouč Matej Spišiak, o svaly našich elitných chodcov sa staral fyzioterapeut Dávid Líška a do Tatier sa za nimi vybral na kontrolu aj lekár atletickej reprezentácie Pavol Hajmássy.

„Priznám sa, veľmi som bol zvedavý, ako môj organizmus zareaguje na zvýšenú záťaž. Našťastie sa ukázalo, že moja opatrnosť nebola namieste. Sústredenie mi vyšlo na stodesať, ba možno až na stodvadsať percent,“ rozplýval sa Matej Tóth. „Na moje veľké prekvapenie telo reagovalo dobre, netrápila ma zvýšená únava. Objemy aj intenzitu som mohol pokojne stupňovať zo dňa na deň až do konca sústredenia.“

Líder tohtoročných svetových tabuliek na päťdesiatke časom 3:42:46 h – pravda, ak nepočítame Bakulina (3:42:20), keďže Rusko má na medzinárodnej atletickej scéne dištanc – trénoval v Tatrách dvojfázovo. Výnimka boli nedele, keď absolvoval len ľahšie túry.

„Za štrnásť dní som absolvoval 26 tréningov, našliapal som 373 km – prvý týždeň 183, druhý 190,“ prezradil päťnásobný slovenský Atlét roka. „Moja tohtoročná príprava sa podobá viac na olympijský rok 2016 ako na rok pekinských MS. Aj vtedy ma trápili zdravotné problémy, prípravu som začal pomerne neskoro – akoby z bodu nula. Keď som si pozrel nachodené objemy aj intenzitu, zistil som, že som na tom veľmi podobne, možno aj o čosi lepšie ako v olympijskom roku. Pred dvoma rokmi som však na tom bol trochu lepšie rýchlostne. Z porovnania údajov v tréningových denníkoch mi dokonca vychádza, že nedávne tatranské sústredenie dopadlo ešte o niečo lepšie ako pred dvoma rokmi.“

Kým sa Matej na začiatku júla vyberie na ďalší tréningový kemp do Talianska, bude trénovať v Banskej Bystrici, a 29. júna absolvuje tretie tohtoročné preteky – tritisícku na 53. ročníku mítingu P – T – S v Šamoríne.

„V tomto týždni chcem trochu nadviazať na Tatry a ešte udržať vyššie objemy. Na budúci týždeň si trochu oddýchnem – čakajú ma len dva intenzívnejšie tréningy. Potrebujem dobiť energiu, aby som v júli zvládol tri najdôležitejšie týždne prípravy na majstrovstvá Európy,“ zdôraznil.

Apropo péteeska: Matej Tóth na Záhoráckej dvadsiatke, kde bol čestný hosť, vyhlásil, že sa v tridsiatich piatich už necíti ako chodecký obojživelník, ale len ako špecialista na 50 km. Nebojí sa olympijský šampión, že v šamorínskom šprinte na 3000 m dostane od mladých „nakladačku“?

„Samozrejme, vždy chcem zvíťaziť, ale viac-menej počítam s tým, že mladíci ma poriadne prevetrajú. Dozrievajú a už majú všetky predpoklady na to, aby ma na kratších tratiach začali zdolávať. Ak sa také niečo udeje, nebudem z toho vôbec nešťastný,“ vravel s nadhľadom Matej Tóth. „Kožu však lacno nepredám, pokúsim sa im vzdorovať. Pôjdem naplno, no rozumne, aby som príliš neriskoval zranenie. Na péteesku sa teším. Uvidíme, ako to všetko dopadne. Pre mňa je kľúčové, aby som prišiel do cieľa s dobrými pocitmi, zdravý, a potom sa v pokoji pustil do záverečnej prípravy.“

Tri náročné tréningové týždne v Alpách v nadmorskej výške 2200 metrov v Livigne a Trepalle budú pre slovenského Športovca roka 2016 mimoriadne dôležité. Práve toto vysokohorské sústredenie ho v rokoch 2014 – 2016 „vystrelilo“ k medailám na ME, MS i olympijských hrách.

„Priamo v Livignu som bol na sústredení viackrát, v Trepalle v hoteli Alpino budem bývať štvrtýkrát. Rád by som nadviazal na predošlé tri pobyty, po ktorých prišla medailová séria Zürich, Peking a Rio,“ želal si Tóth.

Práve v čase vysokohorského sústredenia dostal na 21. júl pozvánku do Londýna na chodecké preteky na 3000 m v rámci prestížnej Diamantovej ligy IAAF.

„Žiaľ, kolidujú so sústredením v Taliansku. Odmietnutie som však žartom formuloval ako výhovorku, že som už starý a príliš pomalý, aby som s mladými držal šialené tempo na tritisícke. Teším sa však z toho, že chôdza sa dostala na míting Diamantovej ligy, je to pre našu disciplínu dobrá propagácia.“

Škoda, že to Matejovi s Londýnom nevyšlo, po štvorstovkárke Putalovej, míliarke Hrivnák Klocovej, skokankách Dane a Jane Velďákových, osemstovkárovi Repčíkovi, výškaroch Horákovi a Bubeníkovi, trojskokanovi Vaľukievičovi a kladivárovi Lomnickom mohol byť jubilejný desiaty slovenský atlét, ktorý by okúsil atmosféru „diamantového“ mítingu.