01.10.2019, 21:35

Hajmássy o prostredí pre vytrvalcov na MS: Ako lekár nemôžem súhlasiť

Slováci pocítili nehostinnosť podmienok v chôdzi na 50 kilometrov, ktorú nedokončili úradujúci olympijský šampión Matej Tóth ani Mária Katerinka Czaková.

Hajmássy o prostredí pre vytrvalcov na MS: Ako lekár nemôžem súhlasiť

Dauha 1. októbra - Na atletické majstrovstvá sveta v katarskej Dauhe sa zniesla vlna kritiky pri vytrvalostných disciplínach, ktoré sa nemôžu konať na štadióne. Na mužov čakajú v nasledujúcich dňoch ešte chodecká dvadsiatka i maratón, Slováci pocítili nehostinnosť podmienok v chôdzi na 50 kilometrov, ktorú nedokončili úradujúci olympijský šampión Matej Tóth ani Mária Katerinka Czaková.

Dlhoročný lekár slovenskej výpravy Pavol Hajmássy pre tasr zdôraznil, že umiestnením šampionátu do takéhoto prostredia sa zodpovední ľudia nezahrávali so svojím zdravím, ale so zdravím športovcov: "To sa dá pokojne povedať nahlas, je niečo nehorázne, do akého prostredia zasadili tieto disciplíny. Ja ako lekár s tým absolútne nemôžem súhlasiť. V chodeckých pretekoch to malo najnegatívnejší účinok. Organizmus pri každom takomto výkone, najmä dlhodobom, zvyšuje svoju vlastnú teplotu. Tú treba schladiť, keď máte horúčku a 41 stupňov, je logické, že si dáte nejaký prostriedok, aby sa telo ochladilo. Práve toto ochladenie v tomto prostredí nebolo možné, resp. nie do takej miery, aby organizmus mohol podávať výkon ešte aj v pokročilom štádiu pretekov. U každého dochádzalo k prehrievaniu, polievanie sa ľadom a studenou vodou jednoducho nestačilo. Naopak, telo sa snaží ochladiť svoje prostredie potením sa, čo má za následok obrovskú stratu tekutín, ktorá sa nedá nahradiť. To bol circulus vitiosus (bludný kruh, pozn.), nedalo sa nájsť riešenie, ktoré by viedlo k výkonom, aké by sme mohli očakávať na majstrovstvách sveta."

Všetky súťaže vytrvalcov sa navyše konajú v nočných hodinách. Slovenskí chodci sa na to pripravovali na Cypre, kde tiež trénovali večer: "Je to nefyziologické a neadekvátne zvykom, aké máme. Na trati nebolo ani jedného domáceho diváka. Kde je ten záujem, načo sa to vlastne robilo? Len aby to televízie mohli prenášať do krajín, ktoré si za to zaplatili? Z hľadiska lekárskeho a z hľadiska etického, nielen ako lekár, ale človek, to považujem za absolútne nemiestne."



Organizátori musia klimatizovať štyridsaťtisícový Kalifov štadión, kde sa koná väčšina súťaží, na 26 stupňov Celzia. V zvolávacej miestnosti je ešte chladnejšie a atléti čelia teplotným skokom. "Ešte aj ako človek, ktorý žije v dnešnom svete, sa musím zamýšľať. Ako je možné, keď je všeobecne známe, že energiou treba šetriť, že sa vydá toľko energie a vypúšťa sa toľko kysličníka uhličitého na to, aby sa vytvorili podmienky, ktoré sú pre toto prostredie nereálne. Dávam to za vinu tomu, že to je finančne zdatná krajina, ktorá si môže všetko zaplatiť, ale toto sem určite nepatrí. Vytvoriť niekde podmienky, ktoré tu príroda nemá, je zbytočné mrhanie nielen energiou, ale znásilnenie toho, čo atléti a krajina ponúkajú. Keby sme to zobrali ad absurdum, viem si predstaviť, že by sa tu konali zimné olympijské hry," povedal Hajmássy, ktorý by slovenským vytrvalcom v budúcnosti neodporúčal štart v podobnom dejisku: "Toto ešte nebolo, nemali sme s tým žiadnu skúsenosť. Určite to bude pokračovať vlnou protestov, toto sa asi nebude opakovať, ale vo svete, kde vládnu peniaze, je všetko možné. Podnikli by sme všetko, aby sa to v takej krajine neuskutočnilo. Ja nemôžem odporúčať žiadnemu športovcovi, predovšetkým vytrvalcom, aby v takejto krajine absolvovali vytrvalostné preteky. To určite nie."