Organizácia Spojených národov už nemá taký lesk ako kedysi. Model, ktorý vznikol v roku 1945 na základe výsledkov druhej svetovej vojny, nevyhovuje súčasnej geopolitickej situácii. Sila, či vlastne slabosť, OSN závisí najmä od jej najvplyvnejšieho orgánu -- Bezpečnostnej rady. Mocenské záujmy USA, Veľkej Británie, Francúzska, Ruska a Číny sú často natoľko rozdielne, že dohoda nie je možná. Bezmocnosť OSN sa najviac ukázala vlani, keď nedokázala zabrániť Spojeným štátom a ich spojencom, aby podnikli jednostranný útok na Irak. Už roky sa na medzinárodnej scéne vážne diskutuje o užitočnosti "neschopnej" organizácie, ktorá ročne "zožerie" miliardy dolárov. Takéto hodnotenie je však zjednodušené -- OSN sa v uplynulých rokoch podarilo dosiahnuť značné úspechy v boji proti chudobe i chorobám v treťom svete. Pokiaľ však ide o zaistenie bezpečnosti a mieru, tápe.
Generálny tajomník OSN Kofi Annan preto poveril 16-člennú nezávislú medzinárodnú komisiu, aby vypracovala návrhy, ako vrátiť organizácii dôveryhodnosť a akcieschopnosť tak, aby vedela odpovedať na výzvy 21. storočia.
Hrozby
Skupina "múdrych" tento týždeň zverejnila 101 návrhov, ktorých prijatie by znamenalo najväčšiu reformu OSN od jej založenia.
"Treba vybudovať kompletný systém kolektívnej bezpečnosti, ktorý umožní čeliť starým i novým hrozbám a odpovie na bezpečnostné obavy všetkých štátov, bohatých i chudobných, slabých aj silných," napísal Annan v predslove správy medzinárodnej komisie. Podľa neho väčšinu obyvateľov planéty netrápi problém terorizmu alebo šírenia zbraní hromadného ničenia, ale to, čo budú dnes jesť, piť, kde budú spať a či dostanú lieky na svoje choroby.
Správa komisie hovorí o šiestich hlavných hrozbách pre mier vo svete: ekonomicko-sociálne ohrozenia ako sú chudoba, infekčné choroby a ničenie životného prostredia, konflikty medzi štátmi, vnútorné konflikty, ako sú občianske vojny či genocída, zbrane hromadného ničenia, terorizmus a organizovaný zločin.
Bezpečnostná rada
Najvážnejšie by sa reforma OSN mala dotknúť Bezpečnostnej rady. V súčasnosti má 15 členov. Británia, Francúzsko, Rusko, Čína a USA majú ako jej stáli členovia právo veta. Zvyšných 10 členov sa volí na dva roky podľa regionálnych skupín, nemajú však právo veta. Tento model zohľadňuje povojnové usporiadanie síl vo svete -- za šesť desaťročí sa však veľa zmenilo. Vzniklo niekoľko ďalších ekonomických či jadrových mocností, ktoré chcú tiež svoj podiel na rozhodovaní o svetových otázkach.
Komisia navrhuje dve možné riešenia, v oboch by mala nová rada 24 členov. V prvom modeli by pribudlo šesť ďalších stálych členov, ale bez práva veta -- po dvoch z Ázie, dvoch z Afriky, jednom z Európy a jednom z Latinskej Ameriky. K tomu by boli ďalší traja nestáli členovia s dvojročným mandátom.
O posty nových stálych členov majú záujem Nemecko, Japonsko, India a Brazília. Z afrických štátov si chúťky robia Egypt, Nigéria a Južná Afrika. Proti členstvu Nemecka sa však stavia napríklad Taliansko, ktoré by sa tiež rado natrvalo usadilo v Bezpečnostnej rade. Rím preto navrhuje, aby stále členstvo nedostalo Nemecko, ale Európska únia ako celok. K stálemu členstvu Japonska má výhrady Čína, s Indiou nesúhlasí jej dlhoročný jadrový rival Pakistan, proti Brazílii sú Mexiko a Argentína.
Komisia, vedomá si týchto problémov, navrhla druhý možný model novej rady. Vzniklo by osem miest "nového druhu členstva" bez práva veta. Krajiny by ich obsadzovali na štyri roky, potom by ich mandát mohol byť predĺžený. Tieto nové kreslá by si rozdelili po dvoch medzi seba Afrika, Ázia, Európa a Amerika. K tomu by bolo vytvorené ešte jedno miesto nestáleho člena s dvojročným mandátom. Túto formu 24-člennej rady podporujú štáty, ktoré nemajú šancu získať kreslo stáleho člena.
Akákoľvek zmena Bezpečnostnej rady musí byť schválená dvoma tretinami zo 191 členov Valného zhromaždenia OSN, pričom ani jeden stály člen nemôže návrh vetovať.
Použitie sily
Pri posudzovaní použitia sily by sa podľa komisie mala BR OSN zaoberať nasledujúcimi otázkami: Je situácia naozaj taká vážna, že si vyžaduje použitie sily?, Je hlavným dôvodom akcie zabrániť vraždeniu civilistov, genocíde alebo vážnemu porušeniu ľudských práv?, Boli využité všetky nevojenské možnosti riešenia?, Zodpovedá rozsah použitia sily hrozbe?, Je reálna šanca, že použitie sily bude úspešné a že následky nebudú horšie ako súčasný stav?
Medzinárodní experti nemienia nič meniť na práve každej krajiny či skupiny štátov brániť sa, a to ani v prípade, že neboli vojensky napadnuté. Princíp sebaobrany má byť teda zachovaný. Avšak v prípade "preventívnych útokov" by bol potrebný súhlas Bezpečnostnej rady.
Skupina odborníkov tiež navrhla definíciu terorizmu - je to každý akt, ktorého "úlohou je zapríčiniť smrť alebo vážne zranenia civilistov s cieľom zastrašiť obyvateľstvo, alebo donútiť vlády alebo medzinárodné organizácie, aby niečo urobili".
Generálny tajomník OSN Annan prisľúbil, že do konca svojho mandátu, ktorý vyprší v roku 2006, urobí všetko pre prijatie navrhovanej reformy. Členským štátom má byť predstavená na prerokovanie v septembri budúceho roka.