● Náročná letná sezóna s prívlastkom olympijská je minulosť a už klope na dvere poolympijská halová. Hoci o o vás je známe, že bez tréningu dlho neobsedíte, stihli ste si aspoň trochu oddýchnuť a relaxovať?
„Mal som dokonca až trojtýždňové voľno, aj keď v poslednom týždni som bol trochu chorľavý. Mal som však dosť času, aby som si psychicky, ale aj fyzicky, oddýchol. Chodil som trochu neskôr spať, keďže sme s chalanmi večer pozerali nejaké filmy. Takto som sa výborne odreagoval, lebo počas sezóny na to niet času. Vtedy chodím spať oveľa skorej, aby som bol dostatočne oddýchnutý a zregenerovaný pred tréningami.“
● Naozaj ste vydržali tri týždne nič nerobiť?
„To zasa nie, chodil som cvičiť s chrbtom, ale to sa asi nepočíta ako extrémna športová príprava. Vedel som však, že práve teraz potrebujem na chrbte popracovať, lebo potom už na tieto veci nebude čas. Myslím si, že to bolo správne rozhodnutie.”
● Už niekoľko dní však opäť zarezávate. Kedy ste začali s prípravou a čo všetko ste už stihli?
„Začali sme 11. októbra, prvý týždeň sme odmakali doma v Bratislave: klusal som, venoval som sa odrazom, aby som sa trochu rozdýchal a postupne naskočil na riadny tréningový proces. Potom som s celou tréningovou skupinou z nášho klubu odišiel do Tatranskej Lomnice, kde som naberal kondičku do 27. októbra a nie najjednoduchšie túry dokonale preverili nielen moju fyzickú, ale aj mentálnu silu. Tento typ prípravy má čosi do seba, no a keď sa k tomu pridá krásne slnečné počasie, potom to naozaj stojí za to. Na tatranské sústredenie sme nadviazali hneď pobytom na Skalke do 1. novembra a po návrate trénujem opäť v Bratislave.“
● V horách ste stihli vyliezť aj na tri vrcholy…
„Vybrali sme sa dovedna na štyri túry. Úvodná bola len taká zoznamovacia s nie veľkým prevýšením. Prešli sme 25 km od nás na chatu Plesnivec a cez Biele pleso späť do Tatranskej Lomnice. Počas druhej túry sme vyšliapali na Kriváň, tretia bol výstup na Rysy a štvrtá, úplne najkrajšia, bol výstup s horskými vodcami na Gerlachovský štít.“
● Bol výstup na Gerlach, najvyšší slovenský štít v nadmorskej výške 2655 metrov, najťažšia túra, akú ste doposiaľ absolvovali?
„Fyzicky až tak nie, bolo to skôr o psychike, keďže deň pred naším výletom nasnežilo a podmienky výstupu veru neboli najjednoduchšie – na mnohých miestach sa šmýkalo. Napokon sme všetko zvládli a bol to pre mňa nezabudnuteľný zážitok.“
● Vedeli by ste si predstaviť, že by ste sa namiesto atletiky venovali horolezectvu?
„Fíha! Občas som o tom premýšľal a azda by som sa do toho časom dostal. Ale myslím si, že skôr nie, človek musí mať v krvi adrenalín. Nevravím, že ho nemám, ale nie som si stopercentne istý, že by som chcel niekde visieť na lane na previse či nad roklinou.“
● Už onedlho odletíte na dôležité zimné sústredenie v komplexe Gloria Sports Arena v Beleku. Dokedy budete v Turecku trénovať a na čo bude príprava zameraná?
„Cestujeme v nedeľu 14. novembra a vraciame sa 12. decembra. Prvý týždeň budú so mnou trénerka Naďka s manželom Andym, zo sparingpartnerov Tomáš Košík, Jakub Benda a Tomáš Grajcarík, od 28. novembra príde za nami do 5. decembra Robo Kresťanko plus ďalší môj sparing Filip Federič. Vždy budem mať niekoho, s kým sa budem môcť na tréningoch ťahať. Už sa povenujeme aj kvalite, nebude to len hrubá robota. Čaká ma veľa tempových úsekov, koordinačných cvičení, no i naberanie sily.“
● Do Glorie sa vyberiete už tretí raz. Čím vám učaroval práve tento športový komplex?
„V prvom rade skvelými podmienkami, keďže ide primárne o športový a nie turisticko-rekreačný areál. Všetko, čo potrebujeme na tréning, máme poruke, nemusíme nikam chodiť. Pre vrcholového športovca úplne ideálne. Takisto je k dispozícii skvelá regenerácia, výborný štadión, šprintérska rovinka, 110-metrový krytý tunel pod tribúnou. Podmienky sú naozaj exkluzívne. Aj toto stredisko však v porovnaní s predošlými mojimi pobytmi zdvihlo ceny, nie je jednoduché zafinancovať si takýto pobyt. Takisto počasie je fajn, teplota v tomto období je okolo 20 stupňov, a ak by sa aj pokazilo, máme sa kde schovať a nájsť si náhradné priestory na tréning.“
● Ani sa nenazdáme a čochvíľa sa začne halová sezóna 2022. Vám sa pod strechou mimoriadne darí, uspeli ste na všetkých halových vrcholoch od roku 2017, čo je obdivuhodné. Veríte, že na túto úspešnú šnúru nadviažete aj v roku 2022?
„Rád by som, ale sú to majstrovstvá sveta a na nich je extrémne náročné uspieť. Už aj postup do semifinále považujem za dobrý výsledok. V roku 2018 som sa prebojoval na halových MS v Birminghame do finále, verím, že podobný výsledok dosiahnem aj teraz. Mnohé bude závisieť od toho, či budem zdravý, do akej sa dostanem formy a, samozrejme, aj od súperov, čo však ja neviem ovplyvniť. Rozhodne sa pokúsim o čo najlepší výsledok. Teraz nemusím nič obhajovať, nie som ašpirant na medailu a ani nič podobné, a preto y sa mi mohlo lepšie súťažiť.“
● Vrchol halovej sezóny bude svetový šampionát od 18. do 20. marca v Belehrade. Práve v srbskej metropole ste senzačným striebrom na halových ME 2017 vykročili za úžasnou kariérou. Striebro z Belehradu by ste všetkými desiatimi brali asi aj teraz, všakže?!
„Určite áno! Striebro z majstrovstiev sveta by bol oveľa väčší úspech ako titul z európskeho šampionátu v Glasgowe, len to je asi priveľmi vzdialený sen. Aby sa splnil, musel by som šprintovať v excelentnej forme. Netvrdím, že motyka nemôže vystreliť, ale muselo by mi úplne všetko vyjsť viac ako na sto percent.“
● Na zatiaľ posledných halových MS v roku 2018 v Birminghame ste sa dostali do finále, v ňom ste skončili šiesty ako najlepší Európan. Minimálne finálová účasť však asi nie je nereálna túžba ani tentoraz…
„Ak budem aj teraz behať tak rýchlo, ako v predošlých sezónach, mohlo by sa to podariť. Ale naozaj netuším, aká bude konkurencia, kto všetko absolvuje halovú sezónu, kto ju vynechá. Určite bude behať zopár halových špecialistov, ale kto konkrétne, neviem…“
● Rok 2022 je poolympijský, v ktorom mnohí špičkoví atléti – najmä v zime – zvyčajne oddychujú. Navyše, v lete budú až dva vrcholy, v júli MS v americkom Eugene a v auguste ME v Mníchove. Máte správy z tábora súperov, kto sa chystá na halu, a kto ju do svojho programu nezaradil?
„Hm… Nemám žiadne informácie, ale predpokladám, že Česi pôjdu halu aj pre body do renkingu. Predpokladám, že halu absolvujú najmä tí, ktorí nemajú šancu vonku splniť limity na šampionáty a pôjde im predovšetkým o body.“
● Vy ste sa s trénermi Naďou Bendovou a Róbertom Kresťankom rozhodovali dlho, či halu absolvujete alebo nie?
„Tentoraz trvalo rozhodovanie dlhšie, lebo od roku 2015 som sedem rokov za sebou zaberal naplno v hale aj vonku, čo nie je vôbec jednoduché a telo dostáva poriadne zabrať. Zvažovali, či najbližšiu halu ísť alebo nie, ale keďže aj Európska atletika naskočila na renkingový kvalifikačný systém na ME, na ktorý ja nemám dobré slovo, nemali sme na výber. Halové MS v Belehrade sú momentálne jediný z troch budúcoročných vrcholov, o ktorom viem, že sa naň dostanem. Tento šampionát sme nevyhnutne museli zapracovať do našich plánov a verím, že mi k dobrému postaveniu v rebríčku pomôžu aj ďalšie halové mítingy. Zimnú súťažnú sezónu by som mal začať v závere januára buď v Manchestri alebo Paríži, najneskôr však 3. Februára v Ostrave, kde je aj dvojstovka.“
● Vlani v Madride ste svoj osobný rekord na 60 m posunuli na výborných 6,55. Cítite ešte nejaké rezervy, vďaka ktorým by ste z tohto špičkového výkonu mohli skresať ešte stotinku či dokonca dve?
„Teoreticky áno, keďže ani v madridskom behu neklaplo všetko úplne dokonale. Zlepšiť sa dá vždy, ale predvídať to bez poznania nejakých aktuálnych tréningových údajov, je veľmi zložité, ba povedal by som, že nemožné. Verím, že mám na to, aby som sa k rekordu priblížil, prípadne ho aj prekonal. Určite sa oň pokúsim a čas 6,55 a lepší by mal stačiť aj na belehradské svetové finále.“
● Už sme spomenuli, že leto bude vzhľadom na dva vrcholy dosť náročné. Pokúsite sa kvalifikovať sa na MS i ME, alebo ste si priority so svojím realizačným tímom nastavili nejako inak?
„Priznám sa, že o lete sme sa až tak podrobne nebavili, ale určite sa pokúsim kvalifikovať sa na všetky tri vrcholy – aj na Svetovú univerziádu v čínskom Čcheng-tu na prelome júna a júla. Dostať sa tam bude asi najjednoduchšie. Rozhodne sa chcem dostať minimálne na ME, na čo by mohlo stačiť aj postavenie v rebríčku. MS budú tvrdý oriešok, mnohé bude v mojom prípade závisieť od toho, ako mi vyjde hala a čo zabehnem na šesťdesiatke. Kvalifikácia bude asi taká náročná ako bola olympijská na Tokio.“
● Vstupujete do ôsmej sezóny vo vrcholovej atletike s nejakými zmenami v realizačnom tíme alebo so zásadnými novinkami v príprave?
„Môj realizačný tím sa nezmenil, mám to nastavené dobre. Okolo mňa sú kvalitní odborníci na rôzne oblasti, preto nevidím dôvod na zmeny. Jediná je azda len to, že intenzívnejšie spolupracujem pri náprave môjho chrbta s Peťom Hlaváčom, ktorý aplikuje systém DNS. V príprave sa vyskytne asi viacero noviniek, postupne pribudnú nové cvičenia. Verím, že v oblasti silovej prípravy, ktorú sme v tomto roku nemohli odmakať podľa našich predstáv, sa vrátime k osvedčeným veciam, a práve k tomu by mi mala pomôcť už spomenutá spolupráca s Peťom Hlaváčom.“
● Po letných problémoch s ľavým stehenným svalom, ktoré negatívne ovplyvnili vaše olympijské vystúpenie v Tokiu, a dlhodobých s chrbtom, ste zdravotne už v poriadku?
„Zatiaľ som v poriadku, neobjavili sa žiadne zranenia. Verím, že prevencia a všetko, čo robíme – ako napríklad cvičenie DNS – bude stačiť na to, aby som konečne ´preplával´ letnou sezónou bez zranenia. Všetko bude, ako má byť. Momentálne som zdravý a cítim sa dobre. Nech to takto vydrží čo najdlhšie.“