Čo vám napadlo, keď ste si prvý raz pozreli predbežnú štartovú listinu šesťdesiatky a videli ste sa na jedenástej priečke spomedzi prihlásených?
„Ťažko popísať moje emócie, asi je dobré, že som pomerne vysoko a, priznám sa, som rád, že je to takto. Pozor: vôbec netvrdím, že semifinále mám už isté, ale postavenie v renkingu ma určite trochu upokojuje. Až preteky ukážu, ako som na tom naozaj, a či to, čo je na papieri, je aj realita.“
V tomto roku ste z 12 štartov na 60 m dosiahli až 7-krát čas 6,65 a lepší a pridali ste aj výborný slovenský rekord 6,57, čo je jasný signál vysokej stability výkonov. Súdiac podľa tohto by pre vás birminghamské semifinále nemalo byť nesplniteľný cieľ…
„Myslím si, že ak pobežím tak ako v sezóne, semifinále by nemalo byť nad moje sily. V súčasnosti pravidelne behám tak rýchlo, ako pred rokom len v jedných pretekoch – na halových ME v Belehrade. Stabilita výkonov ma teší, dáva mi väčší pocit istoty. Nielen teraz, ale je to aj dobré znamenie pred letnou sezónou, že som sa v zime znova posunul dopredu.“
Povedzte úprimne, nepomysleli ste si v kútiku duše, že pri zhode rôznych priaznivých okolností by ste sa mohli pretlačiť dokonca až do finále, alebo takéto úvahy radšej vyháňate z mysle?
„Ale áno, aj takáto myšlienka sa objavila, keďže tréningové časy v posledných desiatich dňoch naznačujú, že by som mohol bežať aj rýchlejšie ako za 6,57. Ťažko povedať, čo sa udeje, no myslím si, že na finále bude potrebné dosiahnuť výkon okolo 6,50. Nevravím, že aj toto je v mojich silách, ale na postup medzi osem najlepších bude určite nutný minimálne slovenský rekord. V eufórii však človek dokáže všeličo, mne sa také niečo stalo vlani na halových ME v Belehrade. Šancu dostať sa do finále úplne nevylučujem, no touto myšlienkou sa vôbec nezaoberám. Finále je však ešte veľmi, ale veľmi ďaleko a ja ešte nie som ani len v semifinále.“
Po mítingu v poľskej Toruni, kde ste zvíťazili a posunuli slovenský rekord na 6,57, ste prezradili, že po predchádzajúcom nevydarenom turné v Nemecku ste zmenili filozofiu v štýle: neriešim časy ani umiestenia, ale idem sa baviť atletikou. Dá sa to vôbec? Je ťažké naladiť hlavu na takéto myslenie?
„Úplne asi nie, no mne osobne veľmi pomohlo, že na ďalšie preteky som potom išiel s úsmevom, s cieľom zabaviť sa a len zúročiť, čo sme natrénovali v príprave. Preteky odvtedy beriem ako odmenu, nemá zmysel na ne ísť vystresovaný v hlave s myšlienkou, že chcem zabehnúť taký alebo onaký výkon. Len by ma to zbytočne zväzovalo. Chcem behať už len pre radosť a baviť sa atletikou.“
Čo bude kľúčové, aby pre vás halové MS v Birminghame dopadli tak, ako si predstavujete?
„Celá šesťdesiatka, poviem to trochu hlúpo, je predovšetkým o štarte. Ak ho pokazíte, všetko je v háji. To, čo stratíte, už nedobehnete. Ak vám vyjde štart, s vysokou pravdepodobnosťou bude aj celý váš výsledok dobrý. Pravda, občas aj po výbornom štarte môžete pokaziť ďalšiu – bežeckú – fázu – šesťdesiatky. To sa však stáve oveľa zriedkavejšie.“
Trénovali ste ešte aj po prílete do dejiska halových MS?
„V stredu po prílete som sa trochu rozhýbal, vo štvrtok som absolvoval tréning s oficiálnym štartérom pretekov no a v piatok som mal už tradične tonizačku v posilňovni, čo je už neodmysliteľná časť ladenia formy.“
Váš tip na medailistov v behu na 60 metrov?
„Ak sa nestane niečo nepredvídané, svetový rekordér Američan Christian Coleman by mal vyhrať, je výrazne rýchlejší ako ostatní. No a potom to bude asi dramatický súboj medzi Číňanom Ping-tchien Su a ďalším Američanom Ronniem Bakerom.“