V utorok 7. augusta o 8.35 h sa po bezmála dvoch rokoch vrátite na medzinárodnú chodeckú scénu. S akými pocitmi?
„Môžem povedať, že so štandardnými. Na ME sa, samozrejme, veľmi teším. Rovnaké pocity som však prežíval už aj v minulosti.“
Po olympiáde ste z rôznych dôvodov súťažili len sporadicky, aj to iba na domácich pretekoch. Nechýbala vám medzinárodná konfrontácia?
„Z vrcholných podujatí som absentoval len na minuloročných MS v Londýne. Po takmer dvoch desaťročiach stereotypu, keď som každé leto reprezentoval Slovensko na významných šampionátoch, mi vlaňajšia prestávka mohla pomôcť, no vedel by som si predstaviť i lepší dôvod na vynechanie MS ako dočasne zastavená činnosť… Nakoniec som sa možno práve vďaka tejto vynútenej pauze s veľkou chuťou pustil do prípravy na ME v Berlíne. Pre mňa sa však môj lanský prípad, a akákoľvek emočná spojitosť s súvisiaca s ním, skončila marcovými pretekmi na 50 km v Dudinciach.“
Tréner Matej Spišiak vraví, že v záverečnej príprave išlo všetko hladko ako po masle, tváril sa veľmi spokojne. A čo vy? Dopadlo kľúčové sústredenie v Livignu podľa vašich predstáv?
„Súhlasím s trénerom, prípravu vnímame obaja veľmi pozitívne. Myslím si, že sústredenie v Livigne a celá príprava na európsky šampionát sa udiala podľa ideálneho scenára, ba možno dopadla až nad očakávanie.“
Ako sa vám trénovalo po návrate z Livigna? Naznačili niečo posledné banskobystrické tréningy?
„Reaklimatizácia dopadla vynikajúco! Forma mi rastie zo dňa na deň a začínam mať pozitívne pocity, aké som nemal ani pred tohtoročnou Dudinskou päťdesiatkou, kde som dosiahol výkon roka 3:42:46.“
Vy i kouč Spišiak vravíte, že opakujete úspešný model z rokov 2014 až 2016. Predsa len: nerobili ste niečo celkom inak ako vtedy?
„Odchýlky v odrobenej práci a odozve môjho organizmu sú také minimálne, že ak by som dal niekomu na porovnanie moje tréningové denníky z rokov 2014, 2015, 2016 a 2018, mal by čo robiť, aby vôbec našiel nejaký rozdiel.“
Web Európskej atletiky www.european-athletics.org vás považuje za hlavného favorita berlínskej päťdesiatky. Nezväzuje vám to ruky – nohy?
„V tejto pozícii som sa ocitol už pred majstrovstvami sveta v Pekingu 2015, olympijskými hrami v Riu 2016 a pred ďalšou kopou pretekov. Nikdy ma to nezväzovalo, s rolou favorita počítam a už sa teším na utorkové preteky.“
Vaša situácia je veľmi podobná tej z roku 2015 pred MS v Pekingu. V Dudinciach ste vtedy zašliapali výborný čas, jasne ste viedli tabuľky a napokon ste pohodlne získali svetové zlato. Cítite sa tiež v takej pohode ako pred tromi rokmi?
„Áno, je to podobné, aj keď rok 2015 stále označujem ako svoj životný. Vtedy som však mal fantastickú formu aj čo sa rýchlosti týka. Priznám sa, vôbec by mi neprekážalo, keby sa v Berlíne zopakovalo, čo sa udialo v Pekingu. (úsmev)
Ste pripravený aj na podobné sólo, keď ste sa po pomalšom úvode odpútali z vedúcej skupinky a vydali ste sa sám v ústrety titulu?
„Uvidíme, aký bude priebeh pretekov, taktických variant môže byť niekoľko. Ani v Pekingu sme neplánovali tak, ako sa to vyvinulo. Mám však dosť skúsenosti, aby som vedel vyhodnotiť, či si dané tempo môžem dovoliť. Ale, ako som už povedal, ak by bol priebeh pretekov a ich výsledok rovnaký ako v Pekingu, vôbec by som sa nenahneval.“
Môžu byť práve skúsenosti kľúčový faktor, ktorý rozhodne o osude pretekov?
„Je to viac ako pravdepodobné. Na tie svoje sa budem určite dosť spoliehať.“
Päťdesiatka je zradná, nič vopred nie je isté. Z pohľadu do tabuliek však máte jasne navrch. Keďže Rusi majú medzinárodný dištanc, Ukrajinec Glavan má stopku pre podozrenie z dopingu a obhajcu zlata Francúza Diniza vyradila z účasti na ME únavová zlomenina, zdá sa, že na ceste k ďalšiemu úspechu nemáte vážneho súpera. Alebo sa mýlime?
„Platí, čo ste skonštatovali v úvode – päťdesiatka je zradná. Papier a tabuľky sú jedna vec, no realita a dianie na trati je niečo celkom iné. Navyše, na päťdesiatke prichádza k určitej generačnej výmene. U mladých borcov veľmi ťažko odhadnúť, aký výkonnostný progres zaznamenali.“
Na štarte by malo byť 37 chodcov, medzi nimi aj 48-ročný exmajster sveta 1993 Španiel Jesús Ángel García, bronzový na ME 2002 a strieborný na ME 2006. Viete si predstaviť, že by ste v jeho veku ešte štartovali na ME?
„Nie! Je obdivuhodné a priam až neuveriteľné, aké výkony García ešte aj v tomto veku predvádza…“
Bude najväčší súper Mateja Tótha na ME v Berlíne predovšetkým on sám?
„Filozofická otázka, ale nemyslím si to. Na jednej strane je pravda, že papierovo stačí zájsť štandardný výkon a úspech bude môj, ale beriem do úvahy aj vyššie spomenuté faktory – pokoru pred päťdesiatkou, číhajúce nástrahy letného počasia a možný výkonnostný progres mladších súperov.“
Čo bude najdôležitejšie, aby európsky šampionát dopadol podľa vašich predstáv?
„Musím ostať do poslednej chvíle zdravý, pred štartom sa nesmie nič skomplikovať. Jednoducho, aby mi ´sadol´ deň. Potom už treba len zachovať pokoj a naplno sa koncentrovať na preteky.“
Váš otec Viliam videl na vlastné oči oba vaše najväčšie triumfy v kariére na MS v Pekingu aj OH v Riu. Príde vás do Berlína povzbudiť aj teraz?
„Ocino s bratom Michalom už majú všetko pripravené na cestu, v Berlíne nebudú chýbať. Počas pretekov by mňa i ďalších slovenských reprezentantov Mariku Katerinku Czakovú a Dušana Majdána mala povzbudzovať i veľká skupina slovenských fanúšikov, keďže môj partnher, Slovenská sporiteľňa, organizuje autobusový zájazd. Ozvali sa mi však aj ďalší známi a kamaráti, ktorí sa chystajú na ME.“