Ibaže okolnosti sa vyvinuli inak a na svete je už viac ako mesiac „Odchýlka“. Matej Tóth v nej v dvoch dejových líniách odkrýva nielen pozadie úsilia o očistenie svojho mena, keď ho vlani obvinili z porušenia antidopingových pravidiel, ale aj svoju dlhú a neľahkú cestu na športový Olymp k olympijskému zlatu z Ria 2016.
„Nápad ponúknuť Matejovi napísanie knihy sa zrodil v hlave nášho šéfredaktora Matúša Kostolného. Vlani v auguste, keď ešte nebolo jasné, ako sa jeho prípad skončí, napísal pre nás – úplne sám, bez väčších zásahov – článok. Vtedy nám napadlo, že keď sa jeho kauza uzavrie, bolo by veľmi zaujímavé pozrieť sa na ňu cez jeho autobiografiu,“ opisoval okolnosti vzniku knihy spoluautor „Odchýlky“, redaktor Denníka N Michal Červený. „Mateja som oslovil na začiatku decembra, v tom čase ešte nebol známy verdikt. Odpísal, že už aj predtým dostal niekoľko ponúk, no odmietol a na moje prekvapenie dodal, že ak bude mať jeho prípad šťastný koniec, bude to správny čas, aby vyšla kniha. S napätím sme potom čakali na verdikt. Keď sa potvrdilo, že Matej sa ničím neprevinil, potešil som sa dvakrát. Že ho očistili spod obvinení, a že mu u nás vo vydavateľstve vyjde knižka.“
Práve rozhodnutie, či prijať ponuku alebo nie, považuje Matej Tóth za úplne najťažšie pri zrode svojej autobiografie. Mám do toho ísť? Prečo práve s Michalom Červeným a Denníkom N, keď k nim nemám nijaký extra blízky vzťah? Ak poviem áno, ako mám môj knižný príbeh poňať? Takéto a podobné otázky mu vírili v hlave. No nie dlho – vlani medzi Vianocami a Silvestrom padol definitívny ortieľ. Ide do toho!
„Ani neviem prečo, nadobudol som pocit, že nastal správny čas na knihu a toto (s Michalom Červeným a Denníkom N – pozn. red.) je správna kombinácia, ktorá by mohla zafungovať. Teší ma, že som sa vo svojom odhade nezmýlil a dielo sa podarilo. Spolupráca bola bezproblémová,“ skonštatoval Matej Tóth.
Kľúčové pasáže „Odchýlky“ nevznikli na Slovensku, ale v juhoafrickom Johannesburgu, kam jej spoluautor v marci odcestoval za olympijským šampiónom na sústredenie. Rozhovormi s ním strávil 10 dní. Matej vo chvíľach voľna rozprával, Michal všetko zaznamenával.
„Všetko sme spáchali za jediný týždeň, vzniklo 18 hodín audiozáznamu, ktoré potom Michal dal na papier. Dohodli sme sa na dvoch dejových líniách a bolo iba na ňom a na editoroch, ako moje myšlienky usporiadali tak, aby bol text pre čitateľa pútavý a dynamický, aby nestrácal pozornosť čítaním niečoho monotónneho.“
Druhá časť knihy, v ktorej o Matejovi Tóthovi hovoria jeho najbližší, sa už zrodila na Slovensku počas debát Michala Červeného s trénermi a rodinnými príslušníkmi chodeckého šampióna.
Matej – inak tiež vyštudovaný novinár – je výborný rozprávač. Čo povie, má hlavu aj pätu. Žiadne frázy, nijaká vata… Jeho myšlienky môžete ukladať rovno do článku, nijaké veľké úpravy (možno sem-tam kozmetické).
„Mal som veľkú výhodu, že z Maťa som nemusel nič ťahať, mal to v hlave usporiadané. Presne vedel, čo chce svojím príbehom povedať,“ zdôraznil Michal Červený. „Zapol som diktafón a on rozprával. Len občas som ho usmernil – k tomuto povedz čosi viac, toto nie, to nie je také zaujímavé. Vyvstávala len jediná otázka – ako to položiť na papier. Napokon sme sa rozhodli pre dve dejové línie, nech sa jeho príbeh prelína trochu ako v kriminálkach, aby bol čo najčítavejší. Napokon do seba všetko pekne zapadlo, lebo veci z Maťovho detstva súvisia aj s tým, čo sa odohralo v jeho dospelosti i v dopingom prípade.“
Tí, čo si „Odchýlku“ už prečítali, svorne tvrdia: knihu zhltli veľmi rýchlo, prelúskali ju jedným dychom.
Michal Červený: „Naschvál som vynechal veľmi odborné veci týkajúce sa dopingu a z Maťových pretekov som sa venoval iba dvom najdôležitejším – svetovému šampionátu 2015 v Pekingu a olympijským hrám 2016 v Riu. Dopingovú kauzu sme sa snažili vysvetliť laicky a zrozumiteľne, mysleli sme najmä na čitateľa. Nechceli sme ho zaťažovať príliš odbornými vyjadreniami.“
Aj Matej priznáva, že prvý kompletný rukopis „Odchýlky“ prečítal na jeden šup: „To bolo prvé dobré znamenie. Text som vnímal ako ľahké a príjemné čítanie, ktorá ma zaujalo, hoci to bolo o mne a všetko som poznal…“
Na 214 stranách pútavého textu sa čitateľ dozvie, že Matejova cesta za úspechmi nebola vôbec priamočiara, ale poriadne kľukatá – zháňanie peňazí na sústredenie, konflikty pri výmenách trénerov. Matej však nič nezahmlieva, „Odchýlka“ je jeho otvorená spoveď. Aj jeho traja doterajší tréneri vykresľujú udalosti tak, ako sa stali – bez pozlátka.
„Keď ide človek s pravdou von, môže ju zaobaliť aj do diplomatického jazyka, no ten, koho sa to týka, pochopí, čo tým človek myslí. Môže sa ho to dotknúť, ale myslím si, že to nie je tento prípad. So všetkými som si sporné veci vydiskutoval, mám s nimi stále skvelý vzťah,“ prízvukoval Matej Tóth. „A navyše, všetko, o čom sa píše v mojej autobiografii, je už minulosť. A tá sa už nedá zmeniť. Našťastie, nik s tým nemal problém. Trochu som sa obával, či moja manželka Lenka nebude vnímať knihu ako zásah do nášho súkromia. Všetko sme si vysvetlili, náš vzťah je úžasný, stále krajší a krajší. Naozaj neexistoval žiadny dôvod niečo tajiť. Vnútorne som to cítil tak, že sa chcem s ľuďmi podeliť o svoj život zo všetkých stránok. Chcel som byť otvorený, nech to nie je len akoby na polovicu. Pre mňa nie je prirodzené zahmlievať veci. Som rád, že som mohol ísť so všetkým von presne tak, ako sa to udialo, a ľudia to prijali.“