Túto hamletovskú otázku si aspoň raz v živote položí každý bežec. Možno si ju kladiete aj vy pred blížiacim sa maratónom v Košiciach. Je to bezpochyby veľká výzva. Nehodí sa však pre každého a za určitých okolností musí štart prehodnotiť aj skúsený maratónec. Kedy je lepšie nebežať?
Počet bežcov narastá, pribúdajú preteky. Každý si môže obuť topánky, stiahnuť tréningový plán, všetko potrebné si načítať z kníh, časopisov a webu. A zabehnúť napríklad aj maratón.
Možno si poviete: „Keď to zabehla tá kolegyňa s veľkým zadkom, musím to zvládnuť aj ja.“ Už však neviete, či tá objemnejšia dáma nemala počas nasledujúcich dvoch týždňov problém dokráčať do práce alebo vstať zo stoličky. Či skrátka nebola cena za prekonanie trate príliš vysoká. Aj keď pocit z prekonania seba samej neskôr prehluší každú bolesť a medailu vám nikto nevezme.
Maratón je in
V ostatnej dobe sa z dlhých behov stáva módna záležitosť. Vo svete prekvitá maratónska turistika, dokonca aj naše veľké behy bývajú vypredané dlho pred štartom. Až sa zdá, že človek, čo v živote nezabehol aspoň jeden maratón, je čudný.
Každý môže zabehnúť maratón. Tvrdia to mnohí z propagátorov behu. Rovnako však môžeme tvrdiť, že každý dokáže skákať o žrdi alebo hádzať kladivom. Áno, beh je technicky omnoho jednoduchší ako spomínané disciplíny, a vytrvalosť je nám s pribúdajúcimi rokmi prirodzenejšia než rýchlosť a obratnosť. Ale napriek všetkým kladným vplyvom vytrvalostného behu treba dodať, že takéto dlhé vzdialenosti nemusia byť vždy bez rizika.
Desaťtisíce krokov na trati znamenajú prílišnú záťaž na kĺby u ľudí s nadváhou. Pozor by si mali dať aj tí, ktorí trpia niektorou z chronických civilizačných chorôb. Kondičný beh im určite prospeje, ak sa vopred poradia s odborníkom, absolvujú lekársku prehliadku a zvolia si skôr kratšiu záťaž. To však neznamená, že sa k maratónu nemôžu časom dopracovať.
Nie za každú cenu
Štyridsaťdvaročný Martin je skúsený bežec s ôsmimi zabehnutými maratónmi. Pár dní pred svojim deviatym štartom cítil formu, postihli ho však nečakané črevné ťažkosti. „Nemohol som nič zjesť, telo bolo slabé ako papier,“ spomína.
„Keď to konečne pominulo, snažil som sa telu dodať všetko, čo mohlo stratiť- od tekutín, cez vitamíny až po rôzne dobroty pre doplnenie zásob glykogénu. Vyštartoval som opatrne s tým, že ak to pôjde, po polovici trate zrýchlim,“ priblížil. K tomu však nedošlo a po osemnástich kilometroch preteky vzdal.
„Nemalo to cenu. Určite by som sa do cieľa dotrápil, ale po maratóne nasleduje dlhá regenerácia a nabúraný tréning na čokoľvek ďalšie, aj keď ti nič nie je. O to viac, ak máš telo ako vyžmýkanú handru,“ vysvetlil.
„Nemôžem behať maratóny, som na to ťažký,“ hovorí ďalší bežec, 35-ročný programátor Pavel. „Po hodine behu ma začínajú bolieť kolená. Polovicu ešte dám, ale ku koncu je to trápenie,“ pripúšťa. Rozhodol sa chodiť iba na preteky do desať kilometrov a vie, že to nie je prejav slabosti.
Dlhé preteky môžu narušiť prípravu
Iná situácia nastáva, ak sa špecializujete na kratšie trate, alebo je pre vás dôležitejší iný šport, ktorý sa s maratónom neznesie. Pokiaľ behávate od míle po maratón všetko, držíte si dobré výkony na všetkých tratiach (alebo vám na nich až tak nezáleží), potom je všetko v poriadku. Ak však vaše snaženie smeruje k inému vrcholu, zvážte, či sa v prípravnom období maratónsky štart (aj s prípravou naň) hodí alebo nie. Nepočítajte s tým, že na oboch poliach dosiahnete skvelé výsledky.
Z vlastnej skúsenosti viem, že májový maratón ma pred sezónou na dráhe zvyčajne negatívne neovplyvnil. Do prvého kola som zregenerovala, dráhové osobáky však častejšie padali až s určitým odstupom. Výkonnosť na kratších tratiach šla hore zvyčajne až v druhej časti sezóny.
Niektorí bežci to s úspechom riešia maratónom skoro na jar, napríklad vo februári. Potom sa venujú kratším tratiam. Do zimného objemového tréningu s postupným skvalitňovaním a zrýchľovaním sa táto možnosť núka sama.
Raz som to skúsila, ale aj pre ďalšie okolnosti mi maratón príliš nevyšiel. O zvyšku sezóny sa to však povedať nedalo. Univerzálna rada neexistuje - čo bežec, to individualita, a taktiež každá sezóna u konkrétneho bežca môže byť iná.
Stratiť sa v dave
Množstvo bežeckých začiatočníkov si zvolí za cieľ polmaratón alebo maratón predovšetkým preto, že ide väčšinou o masové behy. Vedia, že nelámu rekordy, behajú pre radosť a pohodu, v tempe, ktoré vytrvalci s rýchlejšími nohami za beh ani nepovažujú. Ale neprekáža im to. Prečo aj? Ukryjú sa v dave a vedia, že množstvo ďalších dorazí do cieľa ešte neskôr, zatiaľ čo inde by aspoň podľa svojho uvažovania boli beznádejne poslední.
Nadupané bežecké sviatky, veľkomesto bez áut, ulice plné bežcov, divákov a kapiel, sú navyše veľkou motiváciou. Často rozhýbu aj tých, ktorí inak behajú len z nutnosti, za autobusom alebo odchádzajúcou električkou.
Adrenalín a endorfíny pôsobia ako silný kokteil, ktorý umožní zabehnúť v kuse aj takú vzdialenosť, o akej sa predtým človeku ani nesnívalo – a ešte si to aj užije. A o to ide. Aj preto považujem myšlienku štafetových behov za dobrý nápad, rovnako ako dostatočne dlhý limit na dobehnutie do cieľa, či nesúťažné ľudové behy, zvyčajne na veľmi krátke vzdialenosti s možnosťou celú trať hoci aj odkráčať so psom. Práve kratšie preteky realizované v rámci maratónu alebo polmaratónu môžu byť vhodnou alternatívou pre tých, ktorí si na celú trať netrúfnu.
Pokoj hľadajte v lese
Sú však aj takí, ktorých mamutie podujatia desia a preferujú prírodu a pokoj. Nabehajú tam desiatky kilometrov, na štart pretekov sa však nepostavia. Pritom sa u nás koná množstvo podujatí najrôznejších vzdialeností v rozličných terénoch.
Počet ich účastníkov často nedosahuje ani trojciferné hodnoty, ale ich atmosféra býva oveľa vrúcnejšia, až rodinná. V porovnaní s dlhými pretekmi na ne nie je potrebné toľko trénovať. Zvyčajne merajú len pár kilometrov a zvládne ich skoro každý.
Častou obavou, ktorá bežcov odrádza od účasti na podobných akciách, je strach z posledného miesta. Ale - no a čo?! Vždy niekto štartové pole uzatvára a viackrát sa to stalo aj mne. O nič nejde, v cieli sa fandí každému. Pokiaľ naozaj nechcete byť posledný, zoberte so sebou kamaráta a dobehnite spoločne.
A že vás predbiehajú starčekovia alebo nedospelé deti? Nič si z nich nerobte, pustite ich dopredu, nech sa aj pobijú. Bežte tak, ako viete. Skúste to aspoň raz a uvidíte, že vás budú krosy baviť.
Kedy je lepšie maratón nebežať
- ak ste výkonnostní bežci na omnoho kratších tratiach. Príprava na maratón je špecifická a aj samotné preteky vás na začiatku sezóny môžu zabrzdiť. Je potrebné rátať aj s dlhou regeneráciou. Pokiaľ sa bez maratónu nezaobídete, zvoľte si radšej niektorý po sezóne, na jeseň.
- ak vás v ostatných týždňoch niečo skolilo. I keď už nesedíte na záchode alebo s hlavou vo vedre, ste dehydrovaní a oslabení. Výsledný čas by ste si asi nezarámovali nad posteľ a trápenie na trati za to rozhodne nestojí.
- ak ste mali v uplynulých mesiacoch väčší výpadok, napríklad pre chorobu či zranenie, a nenabehali ste potrebné kilometre. V takom prípade rozhodne nepočítajte s osobnými rekordmi. Ak napriek tomu chcete bežať, skúste preteky poňať čisto spoločensky a nič od seba neočakávajte. Môže sa samozrejme stať, že sa odpočinuté telo po opatrnom začiatku rozbehne a výsledkom budete príjemne prekvapení, rozhodne sa však na to nespoliehajte.
Pre koho sa maratón nehodí
Maratón je fyzicky náročný a vyžaduje si určitý stupeň pripravenosti. Bežec musí byť dostatočne fit. Kto by si mal svoj štart radšej rozmyslieť?
- Ľudia s výraznejšou nadváhou (vzhľadom k veľkému ortopedickému zaťaženiu).
- Ľudia trpiaci chronickými zdravotnými ťažkosťami (napr. chorobami srdca a ciev, dýchacieho systému, obličiek, kĺbov, cukrovkou). Nutná je dôkladná konzultácia s lekárom.
- Ľudia s akútnym ochorením (viróza, angína, črevná chrípka), pretože im hrozia vážne následky až kolaps – veľakrát hoci aj po bežnej viróze našli na trati smrť aj zdraví a trénovaní bežci.
- Všetci, ktorí na takú dlhú trať nemajú dostatočne natrénované.